Rodovo podmienené násilie zahŕňa všetky činy násilia, ktoré sú namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia a rodu. Rodovo podmienené násilie je porušenie ľudských práv a porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania.
Od iných foriem násilia sa odlišuje tým, že pohlavie a rod obete nie sú náhodné; ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti. Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, normách a hodnotách, ktorými sa riadi spoločnosť a je často podporovaný kultúrou popierania a mlčania
Rod – na rozdiel od pohlavia – označuje súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Rod je teda sociálny aspekt biologického pohlavia. Kým znaky biologického pohlavia žien sú na celom svete rovnaké, správanie a úlohy, ktoré od žien požaduje spoločnosť, rovnaké nie sú. Tieto rodové znaky sú určované kultúrou, sociálnymi normami a aj náboženstvom. Mnohé očakávania o správaní a plnení úloh sú paušalizujúce a nezohľadňujú, že každý človek je jedinečný. Často sú spojené s „rodovými stereotypmi“ – predsudkami o vlastnostiach a schopnostiach žien a mužov. Tieto stereotypy sa vyznačujú silnou hierarchiou (mužské nadradené nad ženské) a tvoria tým akúsi neformálnu štruktúru moci.
„Rodová podmienenosť“ je agresia namierená voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Rodová perspektíva upozorňuje na skutočnosť, že mužské násilie na ženách nie je iba problémom konkrétneho vzťahu alebo zlyhaním jednotlivca, ale má širší spoločenský kontext. V prípade domáceho násilia uľahčuje páchanie a tolerovanie mužského násilia stereotyp o mužovi ako „hlave rodiny“, ktorá má nárok nastoliť a udržiavať pravidlá v domácnosti. Partnerské násilie je tiež spojené s majetníckym správaním voči ženám a predstavou, že ich úlohou je citlivo reagovať na potreby mužov a vychádzať v ústrety mužským požiadavkám. Násilie na ženách je produktom sociálneho konštruktu mužskosti, radu tradícií, zvykov a presvedčení, ktoré umožňujú niektorým mužom získať moc a kontrolu nad ženami a tým získať právo používať násilie ako prostriedok uskutočňovania tejto moci a kontroly.
Násilie na ženách sú všetky činy rodovo podmieneného násilia namierené voči ženám a dievčatám, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote.
Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je teda výsledkom, sociálnych vzťahov s nerovnomerným rozdelením moci, v ktorých ženy majú voči mužom podradenú pozíciu – rodovej nerovnosti. Hoci sa najčastejšie deje v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť páchateľom syn, otec alebo iný príbuzný, na ktorom je žena závislá alebo je k nemu v nerovnom mocenskom postavení. Osobitnou formou je sexuálne násilie páchané na verejnosti alebo v ozbrojených konfliktoch ako súčasť taktiky „zničiť nepriateľa“.
DOMÁCE NÁSILIE
Domáce násilie zahŕňa všetky činy fyzického, sexuálneho, psychického, sociálneho alebo ekonomického násilia, ktoré pácha osoba, ktorá je alebo bola blízkou osobou obete. Domáce násilie zahŕňa partnerské násilie, ako aj násilie medzi ostatnými členmi a členkami rodiny. Domáce násilie voči ženám a dievčatám podporujú aj tie sociálne a kultúrne normy, ktoré ich stavajú do závislého alebo podriadeného postavenia. Rodové nerovnosti dopĺňajú ďalšie faktory zraniteľnosti ako napríklad nízky alebo vysoký vek či zdravotné znevýhodnenie. Preto je väčšina obetí domáceho násilia ženského rodu.
Násilie v intímnych vzťahoch alebo partnerské násilie zahŕňa všetky činy fyzického, sexuálneho, psychického a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú medzi súčasnými alebo bývalými manželmi či partnermi, bez ohľadu na to, či spolu zdieľajú alebo v minulosti zdieľali spoločnú domácnosť. Násilie voči žene v intímnom vzťahu je rodovo podmienené – umožňujú ho sociálne a kultúrne normy, ktoré ženy stavajú do závislého alebo podriadeného postavenia a vytvárajú rodovú nerovnosť.
Páchateľom domáceho násilia je spravidla osoba v mocenskom postavení a obeťou osoba závislá od páchateľa. Toto postavenie je konštantné a nemenné, na rozdiel od bežných partnerských hádok a konfliktov obeť nikdy „nemá vo vzťahu navrch“.
Obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek, avšak existujú určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko a robia obeť mimoriadne zraniteľnou, ako je:
- pohlavie obete – ženy sú spravidla fyzicky slabšie, tehotenstvo a spoločné deti zvyšujú mieru závislosti od páchateľa;
- závislosť od páchateľa – žena v domácnosti, dieťa, starší rodič alebo člen či členka rodiny so zdravotným znevýhodnením;
- viacnásobné znevýhodnenie ako je etnicita, cudzinecký pôvod alebo imigrantský status.
SÚVISIACE POJMY
Prevencia: Základným cieľom prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať prezentovaný problém, poruchy alebo javy. Pri prevencii sa vychádza zo štandardných postupov ustanovených na základe medzinárodných dohovorov, najmä Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
- Primárna prevencia je činnosť zameraná predchádzanie alebo zabránenie vzniku násilia alebo k jeho tolerancii ešte pred tým, ako sa problém objaví, resp. vznikne. Ide hlavne o motivovanie osoby k preferovaniu hodnôt postojov a princípov nenásilného správania, úcty k človeku a uznávania rovnosti mužov a žien. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov školskej, zdravotnej sociálnej sféry. K tomu patrí napríklad rodovo citlivá pedagogika smerujúca k výchove k rovnosti mužov a žien, práca s deťmi a mládežou na tému násilie, kritické články v novinách na túto tému, konfrontácia mýtov s faktami, strategické materiály a rozhodnutia, zmeny zákonov a pod.
- Sekundárna prevencia prispieva k včasnému rozpoznaniu a zastaveniu násilia a zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín a konkrétnu pomoc obetiam. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným osobám alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre cielené aktivity v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, psychológie a orgánov činných v trestnom konaní. Sekundárna prevencia ma zabrániť aj vzniku alebo prehlbovaniu ďalších problémov, prameniacich z násilia, ako porúch sociálneho a psychického vývinu či zdravotných problémov. Napríklad rýchly zásah polície s primeranými následkami pre páchateľa by v zásade mal zabrániť páchaniu násilia.
- Terciárna prevencia je pokus zabrániť opakovaniu násilia alebo mierniť následky násilia, ktoré bolo spáchané. Zároveň má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého a zabrániť jeho recidíve. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov násilia. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie a cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými problémami, ktorý okrem toho, že ohrozujú seba, ohrozujú aj svoje okolie. Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca. Terciárna prevencia býva spravidla realizovaná zdravotníckymi, sociálnymi alebo školskými inštitúciami hlavne formou sociálno-intervenčných programov s páchateľmi násilia.
Sekundárna viktimizácia je situácia, keď sa obeť násilia stáva opakovane obeťou násilia v dôsledku necitlivého konania, neadekvátneho prístupu alebo nekonania každej osoby v rámci pomoci obetiam násilia. Sekundárna viktimizácia môže nastať aj v dôsledku necitlivej medializácie prípadov takéhoto násilia.
Bezpečnostný plán je zoznam kontaktov, opatrení alebo činností, ktorý slúži obeti, ak je bezprostredne ohrozená násilím, na zaistenie bezpečia tejto obete a jej blízkych osôb.
Odhad rizika ohrozenia je postup na individuálne posúdenie bezprostredného ohrozenia obete násilím a z neho vyplývajúcej potreby prijatia osobitných opatrení podľa tohto zákona.
Sociálno-intervenčný program pre prácu s páchateľmi násilia je program poskytovaný akreditovaným subjektom na účely osvojenia si nenásilného správania páchateľom násilia v medziľudských vzťahoch s cieľom zmeny násilných modelov správania sa páchateľa násilia a predchádzania ďalšiemu násiliu.
[1] Vyhláška ministra zahraničných č.62/1987 Zb. o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.