Rodovo podmienené násilie sú všetky činy násilia, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Rodovo podmienené násilie je porušenie ľudských práv a porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania.
Od iných foriem násilia sa odlišuje tým, že pohlavie obete nie je náhodné; ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti. Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, normách a hodnotách, ktorými sa riadi spoločnosť a je často podporovaný kultúrou popierania a mlčania
Rod – na rozdiel od pohlavia – označuje súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Rod je teda sociálny aspekt biologického pohlavia; kým znaky biologického pohlavia žien sú na celom svete rovnaké, sociálne úlohy a vzorce správania – teda rodové znaky – sú v rôznych kultúrach a náboženstvách rôzne a často i protichodné. Tieto očakávania sa spravidla pretavia do paušalizujúcich očakávaní, často spojených s predsudkami o schopnostiach mužov a žien, ktoré nazývame „rodové stereotypy“. Tieto stereotypy sa vyznačujú silnou hierarchiou (mužské nadradené nad ženské) a tvoria tým akúsi neformálnu štruktúru moci.
„Rodová podmienenosť“ násilia na ženách znamená, že mužské násilie páchané na ženách sa chápe v širšom spoločenskom kontexte, a nie iba ako individuálny problém konkrétneho vzťahu. V prípade domáceho násilia je rozhodujúcim faktorom stereotyp o mužovi ako „hlave rodiny“, teda o niekom, kto má právo nastoliť poriadok v domácnosti. Násilie na ženách je produktom sociálneho konštruktu mužskosti, radu tradícií, zvykov a presvedčení, ktoré umožňujú niektorým mužom získať nadvládu a kontrolu nad ženami a tým získať právo používať násilie ako prostriedok uskutočňovania tejto nadvlády a kontroly.
Násilie na ženách sú všetky činy rodovo podmieneného násilia namierené voči ženám a dievčatám, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote.
Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je teda výsledok sociálnych vzťahov s nerovnomerným rozdelením moci, v ktorých ženy majú voči mužom podradenú pozíciu – rodovej nerovnosti. Hoci sa najčastejšie deje v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť páchateľom syn, otec alebo iný príbuzný, na ktorom je žena závislá alebo je k nemu v nerovnom mocenskom postavení. Osobitnou formou je sexuálne násilie páchané na verejnosti alebo v ozbrojených konfliktoch ako súčasť taktiky „zničiť nepriateľa“.
DOMÁCE NÁSILIE
Domáce násilie zahŕňa všetky činy telesného, sexuálneho, psychického, sociálneho alebo ekonomického násilia, ktoré pácha osoba, ktorá je alebo bola blízkou osobou obete. Domáce násilie zahŕňa partnerské násilie, ako aj násilie medzi ostatnými členmi a členkami rodiny.
Násilie v intímnych vzťahoch alebo partnerské násilie zahŕňa všetky činy telesného násilia, sexuálneho násilia, duševného násilia a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú medzi súčasnými manželmi alebo bývalými manželmi alebo partnermi, bez ohľadu na to, či páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločnú domácnosť.
Domáce alebo partnerské násilie na žene je rodovo podmienené násilie – skutočnosť, že sa deje najmä ženám, je rodovo podmienená ako následok sociálnej nerovnosti medzi mužmi ženami (rodová nerovnosť).
Páchateľom domáceho násilia je spravidla osoba v mocenskom postavení a obeťou osoba závislá na páchateľovi. Toto postavenie je konštantné a nemenné, na rozdiel od bežných partnerských hádok a konfliktov obeť nikdy „nemá vo vzťahu navrch“.
Obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek, avšak existujú určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko a robia obeť mimoriadne zraniteľnou, ako je:
- pohlavie obete – ženy sú spravidla fyzicky slabšie, tehotenstvo a spoločné deti zvyšuje mieru závislosti na páchateľovi;
- závislosť od páchateľa – žena v domácnosti, dieťa, starší rodič alebo zdravotne postihnutý člen alebo členka rodiny;
- viacnásobné znevýhodnenie ako je etnicita, cudzinecký pôvod alebo imigrantský status.
SÚVISIACE POJMY
Prevencia: Základným cieľom prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať prezentovaný problém, poruchy alebo javy. Pri prevencii sa vychádza zo štandardných postupov ustanovených na základe medzinárodných dohovorov, najmä Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
- Primárna prevencia je činnosť zameraná predchádzanie alebo zabránenie vzniku násilia alebo k jeho tolerancii ešte pred tým, ako sa problém objaví, resp. vznikne. Ide hlavne o motivovanie osoby k preferovaniu hodnôt postojov a princípov nenásilného správania, úcty k človeku a uznávania rovnosti mužov a žien. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov školskej, zdravotnej sociálnej sféry. K tomu patrí napríklad rodovo citlivá pedagogika smerujúca k výchove k rovnosti mužov a žien, práca s deťmi a mládežou na tému násilie, kritické články v novinách na túto tému, konfrontácia mýtov s faktami, strategické materiály a rozhodnutia, zmeny zákonov a pod.
- Sekundárna prevencia prispieva k včasnému rozpoznaniu a zastaveniu násilia a zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín a konkrétnu pomoc obetiam. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným osobám alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre cielené aktivity v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, psychológie a orgánov činných v trestnom konaní. Sekundárna prevencia ma zabrániť aj vzniku alebo prehlbovaniu ďalších problémov, prameniacich z násilia, ako porúch sociálneho a psychického vývinu či zdravotných problémov. Napríklad rýchly zásah polície s primeranými následkami pre páchateľa by v zásade mal zabrániť páchaniu násilia.
- Terciárna prevencia je pokus zabrániť opakovaniu násilia alebo mierniť následky násilia, ktoré bolo spáchané. Zároveň má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého a zabrániť jeho recidíve. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov násilia. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie a cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými problémami, ktorý okrem toho, že ohrozujú seba, ohrozujú aj svoje okolie. Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca. Terciárna prevencia býva spravidla realizovaná zdravotníckymi, sociálnymi alebo školskými inštitúciami hlavne formou sociálno-intervenčných programov s páchateľmi násilia.
Sekundárna viktimizácia je situácia, keď sa obeť násilia stáva opakovane obeťou násilia v dôsledku necitlivého konania, neadekvátneho prístupu alebo nekonania každej osoby v rámci pomoci obetiam násilia. Sekundárna viktimizácia môže nastať aj v dôsledku necitlivej medializácie prípadov takéhoto násilia.
Bezpečnostný plán je zoznam kontaktov, opatrení alebo činností, ktorý slúži obeti, ak je bezprostredne ohrozená násilím, na zaistenie bezpečia tejto obete a jej blízkych osôb.
Odhad rizika ohrozenia je postup na individuálne posúdenie bezprostredného ohrozenia obete násilím a z neho vyplývajúcej potreby prijatia osobitných opatrení podľa tohto zákona.
Sociálno-intervenčný program pre prácu s páchateľmi násilia je program poskytovaný akreditovaným subjektom na účely osvojenia si nenásilného správania páchateľom násilia v medziľudských vzťahoch s cieľom zmeny násilných modelov správania sa páchateľa násilia a predchádzania ďalšiemu násiliu.
[1] Vyhláška ministra zahraničných č.62/1987 Zb. o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.