Príčiny domáceho násilia

Príčiny domáceho násilia a/alebo násilia na ženách sú komplexné, historicky a spoločensky podmienené. Právo muža ako hlavy rodiny „zjednať poriadok“ – teda biť svoju manželku a deti – nachádzalo po stáročia podporu v právnych aj kultúrnych normách.

Náboženské a kultúrne tradície priamo alebo nepriamo určovali mužom právo pokladať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. Napriek zásadným zmenách v postavení žien v spoločnosti môžu takého kultúrne podmienené vzorce správania pretrvávať a prispievať nielen k páchaniu násilia na ženách, ale i jeho tichej tolerancii.

Napriek takýmto tradíciám a stále pretrvávajúcim rodovým rozdielom v spoločnosti väčšina mužov svoje manželky a partnerky nebije a netýra.  Aké sú teda faktory vedúce k tomu, že sa z daného človeka stane násilník? Snahu o vysvetlenie, prečo niektorí ľudia páchajú násilie, predstavuje socio-ekologický model vyvinutý Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Socio Ekologicky Model

Socio-ekologický model

Socio-ekologický model zdôrazňuje komplexnosť súhry medzi jednotlivcom, jeho/jej vzťahmi a rodinným prostredím, komunitou a spoločnosťou a umožňuje tým pochopiť rad faktorov, ktorých kombináciou sa človek stáva páchateľom násilia alebo jeho obeťou. Prekrývajúce sa kruhy v modeli ilustrujú, ako faktory pri jednej úrovni ovplyvňujú faktory na inej úrovni. Tento model zároveň naznačuje, že prevenciu násilia je nutné vykonávať na viacerých úrovniach súčasne. 

Individuálna úroveň

Prvá úroveň identifikuje biologické (vrodené) faktory a osobnú históriu jednotlivca, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa niekto stane obeťou alebo páchateľom násilia. Tieto faktory v prípade domáceho násilia môžeme rozdeliť na:

  • Psycho-patologické faktory, teda vrodené alebo získané psychické poruchy ako poruchy osobnosti napr. bipolárna porucha, narcisizmus, depresia a pod.;
  • Sociálno-patologické faktory ako nízke vzdelanie, ekonomický stres ako je strata zamestnania alebo obeť týrania resp. zneužívania v detstve;
  • Osobnostné faktory ako je nízke sebavedomie, agresívne alebo delikventné správanie (v mladosti), alkoholizmus alebo drogová závislosť, hnev a túžba po moci a kontrole vo vzťahoch;
  • Postojové a hodnotové rámce ako je silné presvedčenie o striktných prísnych rodových rolách prislúchajúcich mužom a ženám v rodine a v spoločnosti. Silne maskulínna výchova a učenie sa násiliu ako demonštrácie mužskej sily spôsobujú, že niektorí muži si svoju moc potrebujú dokazovať, posilňovať a upevňovať.

K najčastejším faktorom patrí alkoholizmus a ekonomický stres; podľa výskumov[i[ii] bola tretina až polovica páchateľov alkoholikmi a takmer pätina nezamestnaných.

Stratégia prevencie a práce s násilníkmi na individuálnej úrovni musia byť navrhnuté s ohľadom na tieto faktory. Kým pri psychológii je nutná terapia a lekárska starostlivosť, pri ostatných faktoroch sa trénujú vzorce správania ako je zvládanie agresie a hnevu, asertivita a nenásilné riešenie konfliktov, ako aj zmena postojov k úlohe ženy v rodine a spoločnosti

Vzťahová a rodinná úroveň

Druhá úroveň kladie dôraz sa blízke vzťahy, ktoré môžu zvýšiť riziko výskytu násilia ako obete alebo páchateľa. Správanie a názory každého človeka sú ovplyvnené socializáciou a formované v jeho najbližšom prostredí. Týmto prostredím sú najmä rodičia, príbuzní, priatelia a rovesníci („partia“). V prípade rodiny je dôležitým faktorom tak výchova jednotlivca, formovanie jeho postojov a názorov, ako aj možná skúsenosť s násilím a zneužívaním z detstva napr. v rodičovskom alebo príbuzenskom vzťahu. V tejto rovine  ide teda o sociálne učenie a medzigeneračný prenos hodnôt, postojov ale i násilného správania.

Prevencia v tomto prípade musí byť zameraná na rodinu a sociálne prostredie páchateľa, ktoré môže napomôcť k zmene jeho postojov a správania.

Komunitná úroveň

Tretia úroveň skúma postoje a rámce v komunitách ako je škola, pracovisko, obec a iná komunita, v ktorých sa vyskytujú spoločenské vzťahy a snaží sa identifikovať charakteristiky týchto nastavení, ktoré sú spojené s obeťami či páchateľmi násilia.

Stratégia prevencie na tejto úrovni sú zvyčajne navrhnuté s dopadom na sociálne a fyzické prostredie ako je znižovať sociálnej izolácie, zlepšenie ekonomických podmienok a bývania, presadzovanie rodovej rovnosti a s ním spojené procesy a postupy v školskom prostredí a na pracovisku.

Spoločenská úroveň

Táto úroveň reflektuje širšie sociálne faktory vytvárajúce určité prostredie, v ktorom je násilie odsudzované a postihované, alebo naopak, tolerované a prehliadané. Medzi tieto faktory patria aj spoločenské a kultúrne normy, ktoré podporujú násilie ako prijateľný spôsob riešenia konfliktov. V prípade domáceho násilia je na spoločenskej úrovni dôležitým faktorom prístup spoločnosti  k rovnosti mužov a žien, odstraňovanie striktných rodových stereotypov a škodlivých tradícií,  jasné vyhranenie sa voči násiliu na ženách, ale i napr. postoj spoločnosti k telesný trestom (detí).

Prevencia na tejto úrovni  sa deje prijímaní a presadzovaním rôznych politík, legislatívou, trestnoprávnym a občianskoprávnym systémom pomoci a podpory obetí ako i formou kampaní a osvety zameranej na pomáhajúce profesie, aktérov rozhodovacích procesov ako i širokú verejnosť.

Model nórskych výskumníkov zdôrazňuje tri podmienky, ktoré podmieňujú existenciu domáceho násilia: motivovaný násilník a zraniteľná obeť, a to v prostredí, ktoré domáce násilie umožňuje resp. toleruje.


ZDROJE

[i] Dahlberg LL, Krug EG. Violence-a global public health problem. In: Krug E, Dahlberg LL, Mercy JA, Zwi AB, Lozano R, eds. World Report on Violence and Health. Geneva, Switzerland: World Health Organization; 2002:1–56. http://www.who.int/violenceprevention/approach/ecology/en/

[ii] Napr. výskum FRA, para V


Násilní muži

Násilnícki muži vnímajú moc a kontrolu ako základ svojich intímnych vzťahov. Násilníckym správaním uvoľňujú vlastnú nespokojnosť a súčasne znemožňujú ženám, aby samy vyjadrili svoje potreby. Takto sa vyhýbajú konfrontácii, ktorá im je nepríjemná a mohla by ohroziť ich privilégiá.

Viac o násilných mužoch >


Ďakujeme našim partnerom za podporu