Násilie v intímnych partnerských vzťahoch má niekedy jasné kontúry, inokedy je zahmlené. Rozpoznať ho môže byť náročné, zdĺhavé, rovnako ako aj proces vymedzovania sa voči nemu. Obeť môže dospieť do bodu, v ktorom jedinú nádej na lepší život vidí v odlúčení sa od násilníka. Prosto ísť od seba, nežiť spolu, vysporiadať veci aj právne, ak treba. Ošetriť si rany na duši a kráčať vpred, už bez neho.

Lenže odlúčením sa od násilníka násilie často nekončí. Až 90 % žien uvádza pokračujúce obťažovanie, prenasledovanie alebo zneužívanie zo strany expartnera. Odborne sa tento fenomén označuje ako postseparačné násilie (post-separation violence) alebo postseparačné zneužívanie (post-separation abuse). Ide o úmyselné správanie, ktorého cieľom je zastrašovanie a ovládanie expartnerky. Rôzne prejavy vstupovania expartnera do jej života sa kumulujú a vytvárajú dojem jeho všadeprítomnosti. Pokiaľ pár nebol bezdetný, formy postseparačného násilia sú zvyčajne pestrejšie a početnejšie.

Bez ohľadu na to, aké konkrétne formy postseparačné násilie nadobúda v živote konkrétnej obete, je prežívané ako vysoko stresujúce. Vzbudzuje pocit bezmocnosti, generuje alebo prehlbuje depresívne a úzkostné stavy, zhoršuje fyzické zdravie a sťažuje proces zotavenia sa z predošlých psychických tráum.

Negatívne následky postseparačného násilia sú pritom neraz umocnené tým, že ho kompetentné orgány prehliadajú alebo bagatelizujú. Aj preto je dôležité o postseparačnom násilí robiť osvetu.

Potrebujeme si priznať skutočnosť, že odlúčením sa od násilníka, násilie žiaľ často nekončí. Naučme sa pomenovávať prejavy postseparačného násilia pravým menom.

Celý blogový príspevok, ktorého autorkou je odborníčka na sexuálne zneužívanie detí Slávka Karkošková, si môžete prečítať v Denníku N.