Digitálne technológie sú neodmysliteľnou a významnou súčasťou našej každodennej reality.
Vďaka nim a ich dosahu sa dokážu spájať angažovaní ľudia zo všetkých kútov sveta a vytvárať priestor pre širokú osvetu a diskusiu k dôležitým celospoločenským a odborným témam. Ženám a dievčatám poskytujú tieto technológie mnoho možností a príležitostí na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, prístup k vzdelaniu a službám. Tieto vlastnosti informačných a komunikačných technológií však môžu viesť – a často vedú – aj k ich zneužitiu. Ľahko sa môžu stať prostriedkom na upevňovanie rodovej nerovnosti, šírenie stereotypov a diskriminačných naratívov, na páchanie násilia, či šírenie a podnecovanie nenávisti.
Tak ako v reálnom živote, kde ženy a dievčatá vo zvýšenej miere čelia rodovo podmienenému násiliu, analogicky sa tak deje aj v digitálnom svete. Práve tu sa tieto negatívne javy šíria oveľa jednoduchšie a rýchlejšie, s potenciálom zasiahnuť oveľa väčšie množstvo ľudí a s nízkym rizikom priamej konfrontácie pre páchateľov.
Často tak dochádza k šíreniu antifeministických a mizogýnnych ideí a k útokom na konkrétne ženy a dievčatá v kyberpriestore. Networkingové možnosti sociálnych sietí umožňujú vytváranie nadnárodných online komunít spájaných nenávisťou voči ženám a dievčatám, ako napríklad manosféra alebo komunity tzv. incelov.
Ženy a dievčatá sú potenciálnymi cieľmi rodovo podmieneného kybernásilia už od veľmi nízkeho veku. To ich nielen vystavuje riziku a ubližuje im, ale môže viesť aj k ich stiahnutiu sa z online priestoru a narušeniu vzťahu k technológiám.
Kybernásilie sa môže odohrávať rôznymi spôsobmi a v rôznych formách. Môže byť pokračovaním násilia zažívaného vo fyzickom živote, ale aj novou formou násilia, ktoré sme donedávna nepoznali, ako napríklad nekonsenzuálne zneužívanie intímnych materiálov (NCII) alebo doxing (zverejňovanie osobných údajov obete). Osobitnou kategóriou sú nástroje umelej inteligencie umožňujúce tvorbu deepfake obsahu s cieľom sexualizovať obeť, poškodiť jej dobrú povesť, ponížiť alebo zahanbiť ju, či zneužiť jej podobizeň na tvorbu manipulatívneho obsahu. Rovnako ako spektrum prejavov rodovo podmieneného kybernásilia je široká aj paleta prostredí, v ktorých sa toto násilie môže odohrávať. Môže sa šíriť na sociálnych sieťach, četovacích aplikáciách, na diskusných fórach a podobne.
Kyberpriestor sa neustále a rýchlo vyvíja a preto napomáha prudkému vzostupu nových a rozmanitých prejavov násilia ako napríklad kyberstalking, kyberšikanovanie, nekonsenzuálne zneužívanie intímnych matriálov, či kybernetické obťažovanie.
Rozlišujeme nasledujúce formy rodovo podmieneného kybernásilia:
Kyberstalking
Ide o škodlivé správanie páchané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií s cieľom obťažovať, zastrašovať, prenasledovať, špehovať alebo nadviazať nežiaducu komunikáciu alebo kontakt, ktoré spôsobuje, že sa obeť cíti akýmkoľvek spôsobom ohrozená, vystresovaná alebo v nebezpečenstve.
Kybernetické obťažovanie
Je páchané prostredníctvom použitia prostriedkov informačno-komunikačných technológií s cieľom obťažovať, vynútiť si alebo zachytiť komunikáciu s úmyslom alebo účinkom vytvoriť pre obeť zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, hanobiace alebo urážlivé prostredie.
Kyberšikanovanie
Kyberšikanovanie predstavuje akúkoľvek formu nátlaku, agresie, obťažovania, vydierania, urážania, znevažovania, ohovárania, krádeže identity alebo nezákonného získavania, spracúvania alebo šírenia osobných údajov, vykonávanú opakovane prostredníctvom IKT, ktorej účelom je izolovať, napádať alebo vysmievať sa.
Rodovo podmienené nenávistné prejavy online (gender-based hate speech)
Definujeme ich ako obsah zverejnený a zdieľaný prostredníctvom IKT, ktorý je nenávistný voči ženám alebo dievčatám alebo šíri, podnecuje, propaguje alebo ospravedlňuje nenávisť voči ženám a dievčatám. Patrí sem aj zverejňovanie a zdieľanie násilného obsahu, v ktorom sú ženy a dievčatá zobrazované ako sexuálne objekty alebo terče násilia. Tento obsah môže byť zasielaný súkromne alebo verejne a často je zameraný na ženy vo verejných funkciách.
Nekonsenzuálne zneužívanie intímnych materiálov (NCII)
Predstavuje zneužívanie intímnych materiálov žien a dievčat bez súhlasu formou distribúcie týchto materiálov alebo hrozbou ich distribúcie prostredníctvom prostriedkov informačno-komunikačných technológií. Môže ísť o intímne, súkromné alebo manipulované obrázky či videá ženy alebo dievčaťa bez jej súhlasu. Obrázky alebo videá môžu byť získané bez súhlasu, manipulované bez súhlasu alebo získané so súhlasom, ale distribuované bez súhlasu. Bežnými motívmi sú sexualizácia obete, ublíženie obeti alebo negatívny vplyv na život obete.
Keďže kybernásilie nezanecháva na obetiach modriny, býva často podceňované a zľahčované.
Rozlišujeme nasledujúce formy rodovo podmieneného kybernásilia:
Kyberstalking
Ide o škodlivé správanie páchané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií s cieľom obťažovať, zastrašovať, prenasledovať, špehovať alebo nadviazať nežiaducu komunikáciu alebo kontakt, ktoré spôsobuje, že sa obeť cíti akýmkoľvek spôsobom ohrozená, vystresovaná alebo v nebezpečenstve.
Kybernetické obťažovanie
Je páchané prostredníctvom použitia prostriedkov informačno-komunikačných technológií s cieľom obťažovať, vynútiť si alebo zachytiť komunikáciu s úmyslom alebo účinkom vytvoriť pre obeť zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, hanobiace alebo urážlivé prostredie.
Kyberšikanovanie
Kyberšikanovanie predstavuje akúkoľvek formu nátlaku, agresie, obťažovania, vydierania, urážania, znevažovania, ohovárania, krádeže identity alebo nezákonného získavania, spracúvania alebo šírenia osobných údajov, vykonávanú opakovane prostredníctvom IKT, ktorej účelom je izolovať, napádať alebo vysmievať sa.
Rodovo podmienené nenávistné prejavy online (gender-based hate speech)
Definujeme ich ako obsah zverejnený a zdieľaný prostredníctvom IKT, ktorý je nenávistný voči ženám alebo dievčatám alebo šíri, podnecuje, propaguje alebo ospravedlňuje nenávisť voči ženám a dievčatám. Patrí sem aj zverejňovanie a zdieľanie násilného obsahu, v ktorom sú ženy a dievčatá zobrazované ako sexuálne objekty alebo terče násilia. Tento obsah môže byť zasielaný súkromne alebo verejne a často je zameraný na ženy vo verejných funkciách.
Nekonsenzuálne zneužívanie intímnych materiálov (NCII)
Predstavuje zneužívanie intímnych materiálov žien a dievčat bez súhlasu formou distribúcie týchto materiálov alebo hrozbou ich distribúcie prostredníctvom prostriedkov informačno-komunikačných technológií. Môže ísť o intímne, súkromné alebo manipulované obrázky či videá ženy alebo dievčaťa bez jej súhlasu. Obrázky alebo videá môžu byť získané bez súhlasu, manipulované bez súhlasu alebo získané so súhlasom, ale distribuované bez súhlasu. Bežnými motívmi sú sexualizácia obete, ublíženie obeti alebo negatívny vplyv na život obete.
Keďže kybernásilie nezanecháva na obetiach modriny, býva často podceňované a zľahčované.
V tomto kontexte je však dôležité uviesť, že kybernásilie veľmi často prerastie do násilia vo fyzickom svete, alebo býva len jednou z viacerých foriem násilia, ktoré obeť zažíva súčasne a ktoré nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Môže sa začať v online priestore a pokračovať offline (napríklad na pracovisku, v škole, doma), môže sa začať offline a pokračovať online na rôznych platformách, môže byť páchané osobou alebo skupinou osôb, ktoré obeť nepozná, ale tiež môže byť páchané osobou alebo skupinou osôb, ktoré obeť pozná, ako napríklad (ex) partner, spolužiak, kolega a podobne.
Avšak ani v prípadoch, kedy obeť zažíva „len“ kybernásilie, nemožno hovoriť o malých následkoch. Výskumy potvrdzujú, že následky kybernásilia pociťované obeťami sú porovnateľné s následkami násilia v reálnom živote. Obete kyberstalkingu častejšie premýšľali o samovražde, pociťovali strach, hnev, depresie a zažívali symptómy posttraumatickej stresovej poruchy.
Mnohé vysoko závažné formy kybernásilia postihujú takmer výlučne ženy a dievčatá.
Ide najmä o nekonsenzuálne zneužívanie intímnych materiálov, ako napríklad cyber flashing (posielanie nevyžiadaných intímnych materiálov), sexuálne vykorisťovanie (sextortion), alebo virtuálne znásilnenie (forma digitálneho násilia, pri ktorej je osoba vystavená sexuálne explicitnému, ponižujúcemu alebo násilnému správaniu v online alebo virtuálnom prostredí bez svojho súhlasu – napríklad prostredníctvom avatarov, deepfake videí či manipulovaných interakcií).
Vývoj opatrení na zastavenie kybernásilia nestíha držať krok s vývojom stále nových technológií zneužiteľných na jeho páchanie. V neprospech ochrany obetí a potenciálnych obetí hrajú viaceré skutočnosti. Regulácia technologického sektora je slabá a právne uznanie digitálneho násilia v jednotlivých krajinách je často nedostatočné. Prevádzkovatelia technologických platforiem a sociálnych sietí nedbajú na dostatočnú ochranu užívateľov pred kybernásilím a anonymita páchateľov a cezhraničné zneužívanie sťažujú dosiahnutie spravodlivosti. Európska únia definuje opatrenia na elimináciu rodovo podmieneného kybernásilia alebo násilia facilitovaného IKT technológiami v smerniciach WAV Directive, Digital Services Act a Artificial Intelligence Act.
Každý môže prispieť svojím dielom k zastaveniu kybernásilia na ženách a dievčatách. Jednotlivé krajiny by mali prijať legislatívu, ktorá bude kriminalizovať digitálne násilie, definuje opatrenia na ochranu obetí a posilní zodpovednosť technologického sektora. Technologický sektor by mal zabezpečiť bezpečnosť platforiem, presadzovať dodržiavanie noriem bezpečného a etického správania online a bezodkladne odstraňovať škodlivý obsah. Jednotlivci by mali podporovať obete kybernásilia, otvorene sa ich zastať a konfrontovať škodlivé alebo nedostatočné normy zadefinované prevádzkovateľmi platforiem.
Zabráňme spoločne kybernetickému násiliu jeho pomenovaním, nahlasovaním a podporou preživších.
Autorka textu: Mgr. Daniela Košecká, PhD.
Daniela pracuje v Koordinačno-metodickom centre pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny ako špecialistka multiinštitucionálnej spolupráce.
Ilustračná fotografia: UN Women