Nárok na výživné rozvedenej manželky

Podľa zákona o rodine životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká, preto ak manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti alebo aspoň spolu nehospodária, môže ktorýkoľvek z manželov požiadať súd o určenie manželského výživného. Súd ho určuje v takej výške, aby zabezpečilo približne rovnaké materiálne podmienky obidvoch manželov a súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť. Znamená to, že v prípade, keď manžel zarába výrazne viac ako žena a z tejto sumy neposkytuje manželke primeranú časť peňazí, súd ho môže zaviazať, aby platil primeranú sumu. Platí to aj naopak, ale takéto prípady sú zriedkavé.

Nárok na manželské výživné zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Potom môže požiadať hociktorý z manželov o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela v prípade, že nie je schopný či schopná sa sama živiť. V takomto prípade býva výživné nižšie ako počas trvania manželstva a dokazuje sa, či manžel, ktorý o tento príspevok žiada, skutočne nie je schopný sám sa živiť. Súd prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok má byť určený vo výške zabezpečujúcej žene primeranú výživu.

Nárok na príspevok rozvedenej manželky je možné si uplatniť kedykoľvek po rozvode a zaniká, ak žena uzavrie nové manželstvo. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na päť rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.