24. januára 2019, Viera Böttcher

Prvý Medzinárodný deň vzdelávania

Dnes si pripomíname po prvýkrát Medzinárodný deň vzdelávania. Dňa 3. decembra 2018 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo konsenzom uznesenie o vyhlásení 24. januára za Medzinárodný deň vzdelávania. Cieľom tohto dňa je pripomenúť si kľúčovú úlohu vzdelávania pre rozvoj spoločností, mier a udržateľný rozvoj. 

Infographic Int Dayof Ed

UNESCO, ako špecializovaná agentúra OSN pre vzdelávanie, bude dohliadať na realizáciu osvetových aktivít v tento významný deň a spolupracovať s hlavnými aktérmi v oblasti vzdelávania na celom svete. Marie Paule Roudil, riaditeľka úradu UNESCO v New Yorku, zdôraznila, že vzdelávanie nie je iba kľúčovým cieľom samo osebe v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, ale je jediným z cieľov, ktorý sám o sebe dáva ľuďom prostriedky na jeho realizáciu.  Okrem toho poukázala na prínos vzdelávania k odstraňovaniu chudoby, zlepšeniu výsledkov v oblasti zdravia, presadzovaniu rodovej rovnosti, udržateľnosti životného prostredia a budovaniu pokojných a životaschopných spoločností.To sú totiž zistenia najnovšej globálnej monitorovacej správy o vzdelávaní Budovanie mostov, nie múrov.

Pri príležitosti tohto dňa som sa opýtala kolegyne Veroniky Valkovičovej, analytičky a výskumníčky v oblasti rodovej rovnosti národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, čo považuje za obzvlášť dôležité pri skúmaní životných stratégií dievčat a mladých žien v oblasti vzdelávania:

Dnes, keď si pripomíname Medzinárodný deň vzdelávania, by sme o to viac mali hovoriť o životných dráhach dievčat a mladých žien, ktoré začínajú práve na školách. Vzdelanie, ktoré si vyberú, aké školy či kurzy navštevujú, to všetko ovplyvňuje množstvo faktorov. Len málo sa však vie o tom, že na ich cestu za vzdelávaním môže negatívne vplývať aj skúsenosť so sexuálnym obťažovaním či násilím na škole.  Podľa existujúcich výskumov sexuálneho obťažovania na školách má táto skúsenosť na dievčatá a ženy dva druhy dopadov. Primárne sú to dopady na ich mentálne a fyzické zdravie, ktoré sa najčastejšie prejavujú ako stres, depresia, či úzkosť. Nezriedka sa u dievčat a žien s touto skúsenosťou prejavujú tiež poruchy stravovania.   

Druhý typ dopadov sa týka kariérnych rozhodnutí mladých žien. Skúsenosť s konkrétnou osobou, ktorá pácha obťažovanie im môže zabrániť v štúdiu – môžu sa rozhodnúť nechodiť na konkrétne hodiny alebo kurzy alebo môžu byť prinútené vo vážnejších situáciách dokonca odísť zo školy alebo svojej vedeckej oblasti. Zároveň výskumy ukazujú, že čím častejšie sa vo svojej oblasti vzdelávania ženy stretávajú so sexuálnym obťažovaním, tým menej pociťujú inklináciu a potrebu v štúdiu alebo výskume pokračovať. Napriek tomu, že máme tendenciu vnímať sexuálne obťažovanie ako menej dôležitý problém na našich školách, je to podľa medzinárodných výskumov závažný faktor, ktorý ovplyvňuje kvalitu života vo vzdelávaní a kariérne rozhodnutia práve žien, keďže sú jeho najčastejšími obeťami.“ Viac o tejto téme napísala Veronika Valkovičová na blogu Zastavme násilie.

Právnička Barbora Burajová, vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách sa o význame vzdelávania v oblasti prevencie násilia na ženách vyjadrila takto:

„Prístup k vzdelaniu a vzdelávanie samotné je kľúčovým prvkom pri odstraňovaní násilia páchaného na ženách. Pri vzdelávaní je možné viesť deti a mládež k tomu, aby využívali všetky svoje možnosti a mali otvorený, stereotypmi a predsudkami nezaťažený pohľad na seba a medziľudské vzťahy. 

Úloha kvalitných učiteľov a učiteliek je pritom kľúčová – stávajú sa vzormi pre mladých ľudí, neodovzdávajú  im len informácie a poznatky. Škola je zároveň významnou súčasťou sociálneho učenia. Dobrý prístup k vzdelaniu pre dievčatá a chlapcov prispieva k rešpektu voči morálnej a telesnej integrite druhých, k tolerancii a nenásilnému riešeniu konfliktov. Znižuje tak budúce straty na zdraví a životoch, aj straty na celospoločenskej úrovni, pretože dôsledky násilia nenesú len ženy zažívajúce násilie, ale znáša ich celá spoločnosť  v podobe negatívnych dopadov na spravodlivosť, morálku a ekonomiku spoločnosti.“


Tému spracovala a otázky položila Viera Böttcher, 

manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie


Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny  na ženách je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý  sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk


Ďakujeme našim partnerom za podporu