Ako reagovali štáty EÚ na zvýšený nárast partnerského násilia na ženách?

Väčšina štátov EÚ nejakým spôsobom reagovala na zvýšené riziko a nárast partnerského násilia na ženách počas pandémie. Takmer vo všetkých krajinách vrátane Slovenska prebehli v danom období nejaké formy informačnej kampane o partnerskom násilí a o službách, na ktoré sa môžu ženy obrátiť. V štyroch štátoch zaviedli diskrétnu formu signalizácie nebezpečenstva – známu kampaň „Rúško 19“.

Väčšina služieb prešla na dištančnú formu poradenstva, ktorá variovala od telefonického po rôzne formy online poradenstva. V niektorých štátoch sa kampaň a poskytované dištančné služby cielene zamerali na skupiny žien, ktoré majú sťažený prístup k službám ako napríklad cudzinky, migrantky, Rómky alebo ženy so zdravotným znevýhodnením. V kampaniach sa už menej pracovalo s témou detí, ktoré sú prítomné partnerskému násiliu na ich matkách. Zvýšený dopyt po službách vyplývajúci z nárastu partnerského násilia na ženách ako aj prechod na dištančné poradenstvo, či dodržiavanie protipandemických opatrení predstavovalo zvýšenú záťaž pre poskytovateľov služieb. Len málo štátov však navýšilo ich financovanie (výnimkou sú Dánsko, Írsko, Cyprus, Litva, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko).

Väčšina štátov riešila vzniknuté problémy ad hoc. Len v troch štátoch (Írsko, Španielsko, Litva) vznikli špecifické akčné plány týkajúce sa kovidovej krízy a násilia. Ďalších 11 krajín zahrnuli nejaké opatrenia zamerané na partnerské násilie na ženách do svojich všeobecných plánov proti kovidovej krize. Slovensko medzi nimi nebolo. 

Ďalšími opatreniami, ktoré štáty prijali boli online súdne pojednávania v prípadoch násilia, prioritizácia takýchto prípadov, proaktívna kontrola políciou v domácnostiach, v ktorých bolo v predchádzajúcom období hlásené násilie, či navyšovanie kapacít ubytovania pre ženy zažívajúce násilie a ich deti vo verejných alebo súkromných ubytovacích zariadeniach.  

Prečítajte si celú štúdiu EIGE v anglickom jazyku.