Informácie o sexuálnom násilí pre psychosociálne profesie

Na Slovensku dosiaľ neexistujú špecializované služby pre osoby, ktoré zažili sexuálne násilie. Vo svojej praxi sa však s takýmito klientkami a klientmi môžu stretnúť pracovníčky a pracovníci väčšiny sociálnych služieb a pri všetkých formách ich poskytovania. Preto je dôležité získať informácie o špecifikách tohto typu násilia, oboznámiť sa so základnými odporúčaniami pre prácu s jeho obeťami, ako aj s nárokmi, ktoré podpora klientiek a klientov prináša.

Čo potrebujú osoby, ktoré zažili sexuálne násilie

S osobami, ktoré prežili sexuálne násilie, sa vo svojej praxi môžu stretnúť pracovníčky a pracovníci väčšiny sociálnych služieb a pri všetkých formách ich poskytovania. K takýmto službám možno zaradiť aj telefonické linky krízovej pomoci ako bezplatná nonstop linka pre ženy 0800 212 212 alebo online poradenstvo (aj linka pre ženy poskytuje možnosť mailového kontaktu linkaprezeny@kmc.gov.sk). Ich výhodou je ľahká dostupnosť a anonymita. Mnoho osôb so skúsenosťou so sexuálnym násilím preferuje telefonát, prípadne email alebo chat pred osobným stretnutím. Dôvodom je extrémna citlivosť témy, pocity hanby a obavy z reakcie okolia. Až keď získajú dostatočný pocit dôvery, začnú komunikovať pod svojím pravým menom.

Osoby so skúsenosťou so sexuálnym násilím vyhľadávajú poradenstvo predovšetkým preto, aby získali nasledujúce informácie a podporu: 

  • prvé kroky po napadnutí;
  • overenie si, či ide o sexuálne násilie;
  • rozhodovanie, či podať alebo nepodať trestné oznámenie;
  • podpora konkrétnych krokov (sprevádzanie, spísanie podania a pod.);
  • podanie trestného oznámenia a vyrovnanie sa s procesom, ktorý nasleduje;
  • integrácia traumatizujúcej skúsenosti;
  • podpora kompetencií vo vzťahoch a v riešení životnej situácie;
  • sprostredkovanie nadväzných služieb. 

Základné odporúčania pre prácu s obeťami

  • Ponúknite bezpečné miesto, rešpektujte potrebu anonymity.
  • Vnímajte tempo osoby hľadajúcej pomoc – ako v reči, tak aj v riešení.
  • Načúvajte, povzbudzujte a podporujte.
  • Neobviňujte a nebagatelizujte.
  • Vyjadrite porozumenie a v žiadnom prípade nespochybňujte.
  • Uvedomujte si existenciu mýtov, vyhnite sa laickým úvahám.
  • Pýtajte sa na pocity, momentálne problémy, na to, čo klientka alebo klient potrebuje.
  • Nepýtajte sa na detaily, pokiaľ to nie je nutné. Pozor na fascináciu problémom!
  • Majte trpezlivosť, na klientku alebo klienta netlačte. Vychádzajte z individuálnych potrieb osoby so skúsenosťou násilia.
  • Umožnite vyjadrenie emócií, normalizujte pocity a reakcie klientky alebo klienta. Napríklad slovami: „Vaše pocity a ťažkosti sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.“ Transparentné, zrozumiteľné informovanie o príčinách a priebehu traumatizácie (psychoedukácia) je vhodným nástrojom pre normalizáciu aktuálnych ťažkostí a prispieva k stabilizácii klientky alebo klienta.
  • Pomenujte problém.
  • Ubezpečte klientku alebo klienta, že to nie je jej/jeho vina.
  • Podporujte klientku alebo klienta v aktivite a znovuzískavaní pocitu kontroly nad svojím životom.
  • Zmapujte sociálnu sieť a vzťahy. Zistite, kde je klientkino alebo klientovo bezpečné miesto. Posilnite to, čo funguje, a pomôžte pri hľadaní ciest k odstraňovaniu toho, čo pôsobí zraňujúco.
  • Nesľubujte veci, ktoré nemožno garantovať, napr. že páchateľa usvedčia a odsúdia. 
  • Ponúknite kontakty na ďalšie nadväzné služby, napr. psychoterapiu, právne poradenstvo.

Nároky na pôsobenie v psychosociálnych profesiách

Pracovníčky a pracovníci v psychosociálnych profesiách, kde prichádzajú do kontaktu s osobami, ktoré zažili sexuálne násilie, by mali disponovať špecifickými vedomosťami o sexuálnom násilí a konfrontovať sa s vlastnými presvedčeniami o tomto type násilia. Mýty o sexuálnom násilí poškodzujú jeho obete a zaručujú beztrestnosť páchateľom. Mylné presvedčenia sa nevyhýbajú ani pracovníčkam a pracovníkom psychosociálnych profesií. Preto je nevyhnutné sa kriticky konfrontovať s najrozšírenejšími mýtmi o tomto špecifickom type rodovo podmieneného násilia, ktorého najčastejším terčom sú ženy a páchateľmi muži. Viac informácií o problematike nájdete v časti Základné informácie/Sexuálne násilie

Pracovníčky a pracovníci v psychosociálnych profesiách by mali tiež byť vyrovnané so svojou vlastnou sexualitou. Neraz sa totiž stáva, že pracovníčky a pracovníci v sociálnych službách majú problém hovoriť o sexe a sexualite. Takto nevedomky prispievajú k tabuizácii problému a zväčšovaniu pocitu sociálnej stigmatizácie u sexuálne traumatizovaných žien.

Pamätajte tiež na svoje hranice. Rovnako ako obeť aj vy máte právo pociťovať bezmocnosť, neistotu, strach, pocity viny alebo zlosť. Je dôležité si ich uvedomiť a pracovať s nimi napr. formou supervízie.

V dôsledku vystavenia sa a empatického načúvania príbehom traumy a utrpenia, najmä v prípadoch interpersonálneho násilia, kde je utrpenie spôsobené vedome, a je teda odrazom ľudskej krutosti, sa môže u vás objaviť fenomén nepriamej traumatizácie (vicarious traumatization).

Následky nepriamej traumatizácie môžu zahŕňať:

  • príznaky podobné posttraumatickej stresovej poruche,
  • narušenie kognitívnych schém (zmeny v systéme presvedčení, ktoré má človek o sebe, o iných ľuďoch, o svete, kauzalite a zmysle),
  • zmeny v úrovni uspokojovania základných psychických potrieb, akými sú bezpečie, dôvera, úcta, intimita či kontrola,
  • zmeny v psychosociálnych vzťahoch – vzťahoch s priateľkami a priateľmi, rodinou, ale aj so širším sociálnym okolím,
  • zmeny v náboženských a spirituálnych presvedčeniach,
  • zmeny na úrovni profesionálneho fungovania týkajúce sa výkonu pracovných povinností, pracovnej morálky, vzťahov či správania.

Prevencia nepriamej traumatizácie zahŕňa najmä:

  • edukáciu o fenoméne nepriamej traumatizácie;
  • priestor pre pravidelný debrífing, t. j. krízovo-intervenčnú techniku, ktorej cieľom je redukovať reakcie na traumatickú udalosť;
  • prístup k špecializovanému (na traumu zameranému) poradenstvu;
  • zdravú atmosféra v organizácii, ktorej súčasťou je aj rozpoznávanie úspechov;
  • rôzne organizačné opatrenia (napr. flexibilný pracovný čas);
  • zdravý životný štýl vrátane primeranej stravy, spánku, fyzickej aktivity;
  • zachovávanie zdravej rovnováhy medzi prácou a osobným životom;
  • dostatok oddychu a relaxačných aktivít.

Nezabúdajte, že aj vy potrebujete podporu.  Preťažené pracovníčky či pracovníci môžu negatívne ovplyvniť tak klientky a klientov, ako aj celý proces poradenstva a jeho výsledok.

Pre pracovníčky a pracovníkov v psychosociálnych profesiách je veľmi dôležitou študijnou literatúrou publikácia Sexuální násilí: Proč se nikdo neptá? a štúdia Mapovanie služieb a potrieb žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím.

Zdroje
ČÍRTKOVÁ, L. (2015). Krizová intervence po znásilnění. Psychiatrie pro praxi 16(2), 67-70.
CHOMOVÁ, Z. (2014). Nezůstávejte s problémem sami: Role vybraných institucí v p omoci obětem sexuálního násilí. In: Kutálková, P. a Kobová, L. (eds.) Sexuální násilí: Proč se nikdo neptá? Praha: In IUSTITIA, o. p. s., s. 75-84.
OČENÁŠOVÁ, Z., KOŠECKÁ, D, KLIMENTOVÁ, I. a MADZINOVÁ, V. (2015). Mapovanie služieb a potrieb žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.
KARKOŠKOVÁ, S. (2015). Fenomén sekundárnej traumatizácie v pomáhajúcich profesiách. In: HUNYADIOVÁ, S. et al. (eds.) Supervízne dni 2015. Gelnica: Zrkadlenie, o. z., 2015, s. 107-128.