Antidiskriminačný zákon

Dňa 20.5.2004 bol prijatý Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – Antidiskriminačný zákon. Ten spočíval v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.Podľa tohto zákona je priamou diskrimináciou konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Nepriama diskriminácia je podľa tohto zákona navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu porovnaním s inou osobou, pričom nepriamou diskrimináciou nie je takýto postup, ak sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Tento zákon definuje aj obťažovanie, ktorým je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia, alebo ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Zákon definuje, čo je pokynom na diskrimináciu, nabádanie na diskrimináciu, aj neoprávneným postihom. Stanovuje povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v ním definovaných oblastiach spoločenského života a ustanovuje aj mechanizmus na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania a na ochranu pred diskrimináciou.

Práva na rovnaké zaobchádzanie a na ochranu pred diskrimináciou sa možno domáhať na súde a ako náhradu za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie alebo diskrimináciu je možné žiadať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Týmto zákonom bola zároveň zavedená zásada rovnakého zaobchádzania v ďalších právnych predpisoch a to predovšetkým v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.