Rodičovské práva
Zverenie do výchovy, výživné, úprava styku
Podľa zákona o rodine sú zákonnými zástupcami maloletých detí obaja rodičia (to zahŕňa opateru, výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku). Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 — 30 Zákona o rodine). Podľa zákona o rodine môže súd v záujme maloletého dieťaťa rozhodnúť o uložení výchovných opatrení a v prípade, že predchádzajúce výchovné opatrenia neviedli k náprave, môže dieťa dočasne odňať rodičom aj proti ich vôli a nariadiť umiestnenie dieťaťa v niektorom zariadení (najdlhšie na 6 mesiacov).
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. Dochádza k nemu aj vtedy, keď rodič svojím celkovým správaním ohrozuje priaznivý vývin dieťaťa.
V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča. Vzťahuje sa to aj na situáciu, keď rodičia dieťaťa bývajú v jednom byte, ale spolu nežijú.
V prípade, že rodičia spolu žijú, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoje vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, sa súd môže obmedziť len na úpravu vyživovacej povinnosti.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, sexuálnym zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo ak napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností, súd ho pozbaví výkonu rodičovských práv.
Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Návrh treba podať na okresnom súde v mieste príslušnom podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa.
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Násilie otca voči matke je takýmto dôvodom (hoci súdna prax sa toho bežne nepridržiava).
Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine). Pri rozhodovaní súdu o obmedzení alebo zákaze styku dieťaťa s rodičom si súd spravidla zadováži posudky znalca alebo znalkyne (lekára alebo lekárky, psychológa alebo psychologičky) na preukázanie nevyhnutnosti tohto opatrenia v záujme fyzického a psychického zdravia dieťaťa.
V konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti môže byť použité aj predbežné opatrenie, ak sú preň splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. dieťaťa (§ 65 Zákona o rodine).
Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najviac na tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí. Nekonanie v takýchto prípadoch je porušením ústavného práva na osobitnú ochranu detí a mládeže, ako aj práv zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Zdroj: Konať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT.