Ako môže pomôcť psychoterapia

Nič z toho však neznamená, že ste sa pomiatli alebo sa prestávate ovládať. Ide o prirodzené reakcie na traumatickú udalosť. Vtieravé spomienky na prežité násilie bývajú časti veľmi desivé – akoby sa to všetko odohrávalo znova. Možno sa ani fyzicky necítite dobre. Spomienky sa prejavujú aj fyzicky a nie je nezvyčajné trpieť bolesťami súvisiacimi s konkrétnymi zraneniami alebo pociťovať bližšie nešpecifikované bolesti (napr. brucha, hlavy), závraty či napínanie na zvracanie.

Je normálne, ak sa vám po znásilnení alebo sexuálnom útoku nedarí plniť každodenné povinnosti, ste podráždené, máte pocit vlastnej neschopnosti alebo trpíte depresiou. Na zotavenie z takéhoto zážitku neexistuje univerzálny časový rámec. Nepríjemné pocity môžete zažívať v rôznych kombináciách. Napriek tomu, že sa snažíte žiť ďalej a „preniesť sa cez to“, je prirodzené, že je veľmi zložité sa vyrovnať s tým, čo sa stalo. Zmätok, nedostatok sebadôvery aj dôvery v iných, ako aj problémy vo vzťahoch patria k bežným následkom sexuálneho násilia. Zo znásilnenia alebo sexuálneho útoku sa však možno zotaviť.

Môže byť užitočné hovoriť o tom, čo sa stalo, o svojich pocitoch, reakciách, ťažkostiach. To však platí len vtedy, keď sa na to cítite. Vyhľadajte pomoc, v prípade potreby aj odbornú pomoc. Neurobili ste nič zlé a pomoc si zaslúžite. Laická pomoc v podobe podpory zo strany vašich blízkych je veľmi významnou súčasťou zotavovania, ale nemusí stačiť. Niektoré myšlienky späté s traumatickými zážitkami nevyslovíte nahlas ani pred svojimi najbližšími priateľkami či príbuznými. Je možné, že pocítite potreburiešiť svoje posttraumatické ťažkosti s odborníčkou či odborníkom. 

Čo je psychoterapia

Psychoterapia je cieľavedomý a systematický liečebný proces, v ktorom sú vytýčené liečebné ciele so zámerom odstrániť alebo dostať pod kontrolu obťažujúce a nepríjemné príznaky tak, aby sa pacientka/klientka či pacient/klient mohli vrátiť k normálnemu fungovaniu.

Psychoterapeuti a psychoterapeutky vykonávajú psychoterapiu na základe povolenia (licencie) od príslušnej stavovskej komory ako certifikovanú pracovnú činnosť a po splnení ďalších požiadaviek zadefinovaných v zákonoch SR.

Tak pacientka či pacient/klientka či klient, ako aj terapeutka či terapeut majú jasne vymedzenú zodpovednosť. Pacientka/klientka musí byť úprimná a čestná, ochotná odkryť pred terapeutkou často nepríjemné pocity a myšlienky. Musí byť otvorená pre nové nazeranie na svoje problémy a niekedy aj vypracovávať zadané domáce úlohy. Úlohou terapeutky je pozorne načúvať, ujasňovať, interpretovať a poukazovať na súvislosti, ktoré nemusia byť pre pacientku/klientku vždy zjavné. Pomáha jej uvedomiť si, a ak treba i modifikovať určité spôsoby správania. Keďže ide o vzťah partnerskej spolupráce v psychoterapeutickom procese, obe strany, terapeutka aj pacientka/klientka, sa podieľajú na terapeutických rozhodnutiach, vrátane rozhodnutia o ukončení liečby. 

Základom práce je terapeutický vzťah, ktorý sa buduje medzi pacientkou/klientkou a psychoterapeutkou v rámci psychoterapeutickej situácie od prvého vzájomného kontaktu. Tvorí nosnú konštrukciu, základný rámec, v ktorom liečba prebieha. Tento vzťah by mal byť postavený na vzájomnej dôvere, rešpekte a bezpečí pre pacientku/klientku. Podstatným rysom tohto vzťahu je, že pacientka/klientka má dôveru v terapeutkine odborné schopnosti a v ochotu jej pomôcť. Musí cítiť, že terapeutke na nej skutočne záleží, že sa o ňu stará.

Psychoterapia v prípade posttraumatických porúch

V liečbe posttraumatických porúch sú účinné viaceré psychoterapeutické prístupy. Odporúčania odborných medzinárodných i národných organizácií uvádzajú predovšetkým výskumne podložené postupy kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT) a EMDR (Desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov; angl. Eye Movement Desensitization and Reprocessing). Účinná psychoterapia vždy predstavuje spojenie dobrého terapeutického prístupu a vzťahu, účinných metód a motivácie a úsilia zúčastnených.

Psychoterapia psychickej traumy by mala obsahovať jasné a zrozumiteľné vysvetlenie traumy, jej príčin, prejavov a postupov liečby, tzv. psychoedukáciu. Mala by ponúkať bezpečné a predvídateľné prostredie v rámci dohovorených hraníc. Klientka by mala rozumieť postupom a mala by sa spolupodieľať na rozhodovaní o tom, akým spôsobom, akým tempom a akým smerom bude terapia prebiehať. Kým psychoterapeutka je odborníčkou na psychoterapiu a psychickú traumu vo všeobecnosti, vy ako klientka ste odborníčkou na vlastný život a na to, čo funguje vo vašom procese uzdravovania sa. Súčasťou psychoterapie traumy je fáza stabilizácie, fáza spracovávania (konfrontácie s traumou) a fáza integrácie (novej orientácie). Obsah a trvanie jednotlivých fáz sú veľmi rôznorodé.

Úspešná psychoterapia pomáha premeniť stále živé traumatické zážitky na „normálne“ spomienky, a tak zanechať minulosť v minulosti. Rovnako ako pri telesnom poranení môžu zostať jazvy, nemali by však byť príliš bolestivé na dotyk.

Čo treba zvážiť pri hľadaní psychoterapeutky či psychoterapeuta

• Vzdelanie a skúsenosti. Ideálne je vyhľadať psychoterapeuta, ktorý má špecializované vzdelanie a skúsenosti s liečbou psychickej traumy.Zoznam absolventiek a absolventov výcviku v psychotraumatológii možno nájsť na http://www.emdr-sipe.sk/.
• Skúsenosti s liečbou sexuálne traumatizovaných osôb. Ak sa chcete uistiť, či má vyhliadnutý terapeut alebo terapeutka dostatočnú citlivosť na problematiku sexuálneho násilia, môžete sa spýtať na to, či a aké má skúsenosti s terapiou sexuálne traumatizovaných osôb.
• Osobnosť. Úspech terapie záleží aj na miere otvorenosti a úprimnosti v terapeutickom dialógu. Často je jednoduchšie otvoriť sa, ak vám terapeutova alebo terapeutkina osobnosť a štýl „sadne“. Najlepšie urobíte, ak sa cez telefón alebo pri osobnom stretnutí porozprávate s niekoľkými vyhliadnutými terapeutkami a terapeutmi a až následne si vyberiete toho, kto vám vyhovuje najviac. 
• Nie všetky psychoterapeutické zariadenia spolupracujú so zdravotnými poisťovňami. Pred návštevou si treba overiť, či je pomoc bezplatná, hradená z verejného zdravotného poistenia alebo si ju hradíte sama. 

Zdroje

https://www.rainn.org/

http://www.emdr-sipe.sk/

http://www.psyche.sk

http://stopznasilneni.ecn.cz/

CLAYTON, D. (2011) Eye Movement Desensitization and Reprocessing for Sexual Assault. In: Bryant-Davis, T. (Ed.) Surviving sexual violence : a guide to recovery and empowerment. Lanham, Maryland: Rowman & Littlefield Publishers, Inc., 129–141.