Podporné stratégie v psychosociálnej oblasti pre obete rodovo-podmieneného a domáceho násilia

Aj keď poradcovia a poradkyne v psychosociálnej oblasti majú kvalitnú odbornú prípravu, je pre ich efektívnu prácu so ženami, ktoré zažili násilie, nevyhnutné, aby sa intenzívne zaoberali pozadím a dôsledkami násilia na ženách. Ďalším predpokladom poskytovania účinnej pomoci ženám v ťažkej situácii sú vedomosti o policajných a právnych možnostiach, ako aj aktuálny prehľad o pomocných zariadeniach.

Vzhľadom na komplikovanú povahu vzťahov, v ktorých dochádza k násiliu, je na zvládnutie problému potrebná intervencia viacerých profesií. Ženy postihnuté násilím sa často boria nielen s ohrozením a násilím, ale aj s inými problémami (starostlivosť o deti, bývanie, finančné problémy, bezdomovstvo, závislosť, jazyková bariéra).

Práca so ženami postihnutými násilím v párových vzťahoch je veľmi ťažká a často aj frustrujúca. Pomáhajúcim osobám môže pomôcť podpora zo strany kolegov a kolegýň, pracovného tímu a využívanie supervízie. Osobné preťaženie poradkyne môže negatívne ovplyvniť ženu postihnutú násilím i poradenstvo a ohroziť pozitívny výsledok spolupráce.

Preťaženie úzko súvisí s nadmernými očakávaniami vychádzajúcimi z nesprávnych predpokladov. Úspech poradenstva nemeriame podľa toho, či sa žena s násilníckym mužom rozíde alebo nie, ani podľa toho, či poradkyne a poradcovia ihneď navrhnú riešenia a či sa začne rýchlo konať.

Takýto postup by totiž mohol viesť k vyvíjaniu nátlaku na ženu, resp. k tomu, že by pomáhajúce osoby konali namiesto samotnej ženy. Tým by jej však odňali zodpovednosť za seba samu, čo by len posilnilo existujúce pocity bezmocnosti, s ktorými sa ženy postihnuté násilím tak či tak boria. Žena postihnutá násilím musí sama určovať tempo, akým sa bude vyrovnávať s prežitým násilím, a sama rozhodovať o ďalších krokoch.

V tejto súvislosti musíme poznamenať, že v prípade násilia vo vzťahu je spôsob intervencie vo forme mediácie nevhodný. Mediácia predpokladá rovnako silných partnerov, lenže násilie vyvoláva vo vzťahu extrémne asymetrické rozdelenie moci. Násilnícki muži pokorujú a utláčajú svoje partnerky, aby presadili svoje záujmy. Z tohto dôvodu ženy na to, aby sa mohli presadiť proti násilníkovi, potrebujú pomoc niekoho, kto bude jednoznačne na ich strane (strániaca podpora).

To isté platí aj pre párovú či rodinnú terapiu. Násilníckemu mužovi sa nesmie poskytnúť možnosť, aby zodpovednosť alebo vinu za násilie zvaľoval na ženu.Hlavným cieľom každej intervencie je ukončiť násilie, nie udržať vzťah.

Podporné stratégie pre ženy postihnuté násilím 

Intervencia nemusí nevyhnutne znamenať rozvod alebo rozchod: Oveľa dôležitejšie je spoznať a pomenovať problémy a potom zvažovať, aké sú možnosti zmeny. Na prvom mieste stojí vždy ochrana a bezpečnosť ženy postihnutej násilím a jej detí.

Praktická podpora
Rozhovory a poradenstvo slúžia na vyjasnenie situácie. Keď sa ženy rozhodnú konať, naliehavo potrebujú praktickú podporu. Ide napríklad o sprevádzanie na úrady (políciu, prokuratúru, odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, súd, k právnikovi či právničke), ak musela žena ujsť z domu, treba zorganizovať zaobstaranie najnutnejších vecí, ako sú osobné doklady, lieky, oblečenie a pod. Keď vám vaša práca nedovoľuje, aby ste poskytli takúto pomoc, sprostredkujte žene postihnutej násilím kontakt s kompetentným miestom. Nadviazaním osobného kontaktu sa vopred presvedčte, či na danom mieste žena nájde potrebnú pomoc. Ak to nemôžete urobiť, je dôležité, aby ste žene podrobne vysvetlili, že sa pri presadzovaní jej požiadaviek môžu vyskytnúť komplikácie.

Nezávisle od toho, či sa žena rozhodla, alebo nerozhodla pre definitívny rozchod, je nevyhnutné spolu s ňou vypracovať krízový plán a preveriť jeho uskutočniteľnosť. Tak začne žena postihnutá násilím krok za krokom opäť získavať kontrolu nad svojím životom.

Poradenská podpora
Život v násilníckom vzťahu býva často spojený s dlhoročným mlčaním a zatajovaním. Ak sa ženy konečne rozhodnú prelomiť mlčanie a hovoriť o prežitom násilí, znamená to prvý krok k možnej zmene situácie. Urobte si čas na podrobné rozhovory. Odporúčame vám:

  • Pozorne načúvajte, prejavte svoju účasť.
  • Strach ženy berte vážne, verte jej rozprávaniu. 
  • Nepripisujte žene žiadnu spoluvinu na spáchanom násilí, naopak, poukážte na to, že násilie na ženách treba vidieť v spoločenskom kontexte a že sa vyskytuje veľmi často. 
  • Snažte sa ženu najprv odbremeniť od psychickej záťaže a nevystavujte ju tlaku nejakými vlastnými návrhmi či požiadavkami, dajte najavo, že dôverujete jej schopnosti rozhodovať o vlastnom živote.
  • Pokúste sa podporiť klientku v jej schopnostiach:
    • Podporujte ju v rozvíjaní jej potrieb. 
    • Snažte sa zvýšiť sebavedomie ženy tým, že uznáte jej úsilie o zmenu situácie. 
    • Vyzdvihnite jej silné stránky, napríklad prízvukujte, ako dobre dokáže ochrániť seba i svoje deti. 
    • Zaujmite jednoznačne negatívny postoj voči násiliu.
    • Násilníckeho muža zapojte do poradenstva len vtedy, ak si to žena výslovne želá a  ak muž nielen preukazuje ochotu zmeniť svoje správanie, ale uskutočňuje aj konkrétne kroky.

Na konfrontáciu muža s jeho delikventným správaním je najvhodnejší poradca mužského pohlavia, ktorý jasne vyjadrí svoj jednoznačne negatívny postoj voči násiliu. Vždy dbajte pritom na bezpečnosť a ochranu ženy, vyhýbajte sa akémukoľvek vyjednávaniu, mediácii a pod.

Poradenstvo pri podozrení, že dochádza k násiliu

Na psychosociálnych poradcov a poradkyne sa ženy obracajú s rôznymi otázkami a želaniami. V priebehu rozhovoru môže vzniknúť podozrenie, že žena zažíva v intímnom vzťahu násilie, aj keď sama o tejto téme nehovorí. Nezdráhajte sa o tom s klientkou hovoriť:

  • Vyslovte svoje podozrenie a prejavte súcit, opatrne sa zmieňte o jej prípadných zraneniach, ale nepýtajte sa ďalej, ak o tejto téme nechce hovoriť.
  • Jasne a konkrétne ponúknite svoju pomoc. Dohodnite sa s ňou, kedy, kde a ako vás môže zastihnúť, ako alebo prostredníctvom koho sa s ňou môžete skontaktovať vy, aké sú možnosti pomoci z vašej strany (ponúknite len to, čo môžete dodržať), dohodnite s ňou konkrétny termín ďalšieho stretnutia alebo iného kontaktu.
  • Ponúknite konkrétnu pomoc a praktickú podporu — pravidelné rozhovory, sprevádzanie na úrady, informácie o pomáhajúcich zariadeniach, a to aj vtedy, ak žena sama od seba o to nepožiada. 
  • Poskytnite „nepriame poradenstvo“, napríklad takouto formou: „Existuje veľa žien, ktoré trpia násilím…“, „Niektoré zariadenia poskytujú pomoc…“
  • Prejavte pochopenie pre odmietavú reakciu: „Chápem, že sa bojíte o tom hovoriť — bez vášho súhlasu nebudem nič podnikať.“

ZdrojKonať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT.


Ďakujeme našim partnerom za podporu