Čo je sexuálne násilie: pojmy a formy

Pojem sexuálne násilie sa vzťahuje na sexuálne aktivity, ku ktorým dôjde bez explicitného (jasného a nepochybného) súhlasu obete. V tejto časti prinášame informácie o vymedzovaní pojmu sexuálne, resp. sexualizované násilie a o formách a prejavoch násilného správania, ktoré tento pojem zahŕňa.  

Vymedzovanie pojmu 

Pojem sexuálne násilie zahŕňa množstvo foriem a prejavov násilného správania. Tento pojem sa vymedzuje rôznymi spôsobmi tak v odbornej literatúre, ako aj v medzinárodných dokumentoch a zákonoch jednotlivých krajín.

Príkladom rozlične širokých chápaní sexuálneho násilia sú aj jeho odlišné definície v dvoch medzinárodných dokumentoch. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje sexuálne násilie ako  „akékoľvek sexuálne konanie zahrňujúce aj pokus o dosiahnutie sexuálneho styku, nežiadúce sexuálne poznámky a návrhy, činy smerujúce k obchodovaniu alebo inak namierené voči sexualite jednotlivca, ktoré využívajú nátlak. Vykonávať ho môže ktokoľvek, nezávisle od vzťahu medzi obeťou a páchateľom, v akomkoľvek prostredí, vrátane domova a práce" (Jewkes et al., 2002, 149). Svetová zdravotnícka organizácia teda považuje za sexuálne násilie široké spektrum prejavov, od miernejších verbálnych až po najzávažnejšie ak znásilnenie, dokonca začleňuje pod sexuálne násilie zahŕňa aj obchodovanie s ľuďmi za účelom prostitúcie. Použitie nátlaku sa tu považuje za jeden zo základných znakov sexuálneho násilia, pričom nejde len o hrubú fyzickú silu, ale aj zastrašovanie, vydieranie alebo vyhrážanie sa násilím.

Súčasná odborná literatúra, ako aj právne systémy viacerých krajín na základe výskumov upúšťajú od definovania sexuálneho násilia prostredníctvom donútenia, ale pracujú skôr s termínom súhlasu a nesúhlasu k sexuálnemu konaniu. Dôležitým prvkom pri konsenzuálnej definícii je tiež nemožnosť, resp. neschopnosť obete súhlas poskytnúť, napríklad z dôvodu intoxikácie, choroby alebo postihnutia.

Čo znamená súhlas so sexuálnymi aktivitami: Každá žena alebo muž má právo v ktoromkoľvek okamihu povedať NIE. Nie znamená NECHCEM POKRAČOVAŤ. Mlčanie neznamená súhlas. Ak niekto nie je schopný súhlas poskytnúť zo zdravotných alebo mentálnych dôvodov, je v bezvedomí alebo pod silným vplyvom alkoholu alebo drog, sú akékoľvek sexuálne aktivity s touto osobou sexuálnym násilím. Nie je dôležité, či ste s daným človekom už predtým mali sex, ste partnerskom alebo manželskom zväzku. Ak došlo k sexuálnemu aktu bez súhlasu, ide o sexuálne násilie.

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor, 2011) zdôrazňuje v definícii sexuálneho násilia moment súhlasu: „účasť na vaginálnom, análnom alebo orálnom preniknutí sexuálneho charakteru akoukoľvek časťou tela alebo akýmkoľvek predmetom do tela inej osoby bez jej súhlasu, účasť na iných činnostiach sexuálnej povahy bez súhlasu alebo prinútenie inej osoby zapojiť sa do činov sexuálneho charakteru s treťou osobou bez súhlasu danej osoby“. 

Sexuálne násilie je súčasťou rodovo podmieneného násilia. Podľa Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, všeobecné odporúčanie č. 19) zahŕňa termín diskriminácia na základe pohlavia rodovo podmienené násilie, teda také násilie, ktoré je namierené proti žene, pretože je ženou, alebo násilie, ktorým sú neúmerne postihnuté ženy.  

V najširšom zmysle slova sú násilím všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy: 

  • verbálne (dvojzmyselné narážky, vtipy so sexuálnym podtónom...),
  • neverbálne (pohvizdovanie, cmukanie, gestá, rozposielanie emailov so sexuálnym obsahom...)    
  • fyzické (nežiaduce dotyky, potľapkávanie, nútenie do sexuálnych praktík, znásilnenie...). 

Úmyslom a/alebo dôsledkom tohto typu násilia je alebo môže byť narušenie dôstojnosti žien a dievčat, resp. osôb, ktoré sú jeho terčom, poníženie, narušenie psychickej alebo telesnej integrity, najmä vytváraním zastrašujúceho, ponižujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia. Závažnosť negatívneho dosahu sexuálneho násilia závisí od povahy prejavov a aktivít, ako aj od možností podpory a pomoci pre jeho obete.

Najmä v odbornej literatúre sa často používa pojem sexualizované násilie, ktorý kladie dôraz na skutočnosť, že v prípade takéhoto konania nejde o sex, ale o zneužitie moci, kontrolu a agresiu. Sexualita sa tu stáva len nástrojom na zneužívanie moci. Cieľom sexualizovaného násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale prejavenie prevahy a/alebo dosiahnutie kontroly. Páchateľ koná bez ohľadu na vôľu ženy alebo dievčaťa, resp. muža alebo chlapca a využíva svoje postavenie na to, aby uplatnil svoju moc a kontrolu prostredníctvom sexuálnych prejavov a aktivít.  

Vedie sa tiež diskusia o rôznom pomenovávaní osoby, ktorá sexuálne násilie zažila. Termín obeť môže byť síce zaužívaný a zrozumiteľný najmä v dôsledku legislatívneho ukotvenia, na druhej strane práve právny diskurz chápe sexuálne násilie často veľmi obmedzenie. Navyše označenie obeť konotuje pasivitu a podriadenosť, čo sa nemusí vzťahovať len na samotný násilný akt, ale aj na budúce spracovávanie traumatického zážitku. Z tohto dôvodu sa používajú aj rôzne opisné termíny ako osoba so skúsenosťou sexuálneho násilia, osoba, ktorá zažila znásilnenie, osoba, na ktorej bolo páchané sexuálne násilie a pod. Pojem žena so skúsenosťou sexuálneho násilia neredukuje identitu ženy na jednu negatívnu skúsenosť, ale poukazuje aj na silu a vnútorné zdroje, ktoré žene pomohli situáciu prežiť a zvládnuť.

Sexualizované násilie je na Slovensku trestné, keď napĺňa jednu zo skutkových podstát trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Tieto trestné činy sú tzv. oficiálnymi deliktmi. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné ich stíhať z úradnej povinnosti, a to aj bez súhlasu obete. Trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona sú: znásilnenie (§ 199 TZ), sexuálne násilie (§ 200 TZ), sexuálne zneužívanie (§ 201 a 202 TZ).    

Jednou z podôb sexualizovaného násilia je sexuálne obťažovanie. Ide o formu diskriminácie z dôvodu pohlavia a/alebo rodu, ktorú v oblasti pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje Antidiskriminačný zákon.



Formy sexuálneho násilia

V nasledujúcej časti sa stručne pozrieme na niektoré špecifické formy sexuálneho násilia a znásilnenia, ktoré sú založené hlavne na osobitom kontexte, v ktorom sa odohrávajú. Ten potom vplýva na špecifiká daného násilného činu, reakcií naň a spôsobe vyrovnávania sa s ním.

Medzi formy sexuálneho násilia patrí napríklad: 

  • preniknutie do tela (penetrácia, známa aj ako znásilnenie),
  • pokus o znásilnenie,
  • nechcené sexuálne návrhy alebo sexuálne obťažovanie (vrátane požadovania sexu ako odmeny za nejaké láskavosti),
  • nechcené sexuálne dotyky,
  • nútenie k rôznym sexuálnym aktom či praktikám.

Na prekonanie vôle napadnutej osoby nie je vždy použitá hrubá fyzická sila. Páchatelia neraz využívajú citový nátlak alebo psychickú manipuláciu, aby ju donútili k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite. Môžu používať aj vyhrážanie sa ublížením priamo osobe, ktorá je terčom útoku, či jej rodine alebo iné taktiky zastrašovania.

Z hľadiska vzťahu obete k páchateľovi sa rozlišuje sexuálne násilie, ktorého sa dopúšťa cudzí človek a sexuálne násilie, kde páchateľom je osoba známa alebo blízka. Väčšina sexuálnych útokov je spáchaná niekým známym. Páchateľom môže byť partner, osoba, s ktorou má žena schôdzku, ale môže to byť aj spolužiak, kolega, nadriadený, sused, priateľ niekoho blízkeho alebo známeho, môže byť nositeľom rôznych rolí. Sexuálne napadnutie zo strany cudzieho človeka môže mať rôzne podoby:

  • bleskové sexuálne napadnutie (blitz sexual assault), pri ktorom páchateľ rýchlo a brutálne napadne ženu bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontaktu, zvyčajne v noci na verejnom mieste;
  • kontaktné sexuálne napadnutie (contact sexual assault), keď páchateľ nadviaže kontakt so ženou a pokúša sa získať jej dôveru flirtovaním, lákaním do svojho vozidla alebo sa inak snaží vmanévrovať ju do situácie, v ktorej dôjde k sexuálnemu napadnutiu;
  • sexuálne napadnutie spojené s vniknutím do bytu (home invasion sexual assault), pri ktorom sa cudzí páchateľ vláme do ženinho bytu za účelom spáchania sexuálneho útoku.

Z hľadiska času môže ísť o jednorazovú udalosť alebo o opakované konanie (napr. sexuálne zneužívanie detí/neplnoletých osôb, sexuálne obťažovanie na pracovisku, používanie moderných technológií a online interakcií na obťažujúce, nevyžiadané alebo nekonsenzuálne sexuálne interakcie, nútenie k prostitúcii), resp. o opakovanú skúsenosť (reviktimizáciu zo strany rôznych páchateľov). 

Mladé dievčatá a ženy (najmä vo vekovej kategórií 16 – 19 rokov) sú vystavené zvýšenému riziku sexuálneho násilia (WHO 2010, RAINN 2016).

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 1) sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

Pre sexuálne zneužívanie detí/maloletých osôb je príznačné, že páchateľ „používa nátlak, silu alebo hrozbu; alebo zneužíva uznávanú pozíciu dôvery, autoritu alebo vplyv na dieťa vrátane rodiny; alebo zneužíva osobitne zraniteľnú situáciu dieťaťa, predovšetkým z dôvodu mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo z dôvodu jeho odkázanosti“ (Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, 2007, článok 18, odsek 1).   

Nech bola osoba so skúsenosťou násilia vystavená akejkoľvek forme sexuálneho násilia, vždy platí, že obeť nikdy nemožno obviňovať za konanie páchateľa. Ak je páchateľom osoba známa alebo blízka, najmä ak ide o osobu, ktorá je vo svojom sociálnom okolí obľúbená či rešpektovaná, môže byť pre osobu, ktorá prežila násilie, osobitne náročné zdôveriť sa a hľadať pomoc. No ľudia, čo prežili násilie, musia dostať podporu a pomoc bez ohľadu na to, v akom vzťahu s páchateľom sú.


Sexuálne násilie páchané známou osobou

Znásilnenie osobou, ktorú obeť poznala (acquaintance rape)

Sexuálny akt medzi dvomi dospelými, ktorí sa navzájom poznajú, pričom jeden z nich so sexom nesúhlasil.

Znásilnenie známou a neznámou osobou majú viaceré spoločné znaky – ide o násilný sexuálny akt, ktorý má devastujúce telesné a psychické následky. V oboch prípadoch ide o útok na dôstojnosť človeka spojenú so zážitkom straty kontroly nad sebou samým. Znásilnenie človekom, ktorého žena poznala však môže byť ešte traumatizujúcejším zážitkom, najmä kvôli mýtom týkajúcim sa sexuálneho násilia a negatívnym reakciám okolia. Výskumy poukazujú na fakt, že čím bližší vzťah je medzi páchateľom a obeťou, tým menej sa ženy s touto skúsenosťou obracajú na oficiálnu pomoc. Navyše, v prípade, že tak urobia alebo sa zdôveria len ľuďom vo svojom okolí, stretávajú sa s reakciami nedôvery, obviňovania a prenášania zodpovednosti, napríklad, „mala si vedieť, aký je“, „čo si čakala, keď si tam išla“ a pod. V prípade bližšieho vzťahu s násilníkom je pravdepodobné, že ho ženy budú stretávať aj po incidente, čo má tiež vplyv na vyhľadávanie pomoci, ohlasovanie trestného činu a uzdravovací proces samotnej ženy. Miera vzájomného poznania sa môže líšiť – môže ísť o príbuzných, kamarátov, spolupracovníkov, či známych zo spoločnej partie. 

Znásilnenie na rande (date rape

Jednou z foriem znásilnenia osobou, ktorú človek poznal, je aj tzv. date rape – znásilnenie na rande. V tomto prípade ide o znásilnenie, ku ktorému došlo v rámci intímneho vzťahu, avšak pár v danom období ešte spolu nežil. Podobne, ako v prípade násilia v manželstve, aj v prípade vzájomného chodenia ide o narušenie vzťahu, ktorého hlavnými charakteristikami mali byť dôvera a intimita. V prípadoch sexuálneho násilia na rande býva použitie fyzického násilia zriedkavejšie, objavuje sa však verbálny nátlak a vyhrážanie sa, napríklad rozchodom alebo zmenou vzájomného vzťahu (k lepšiemu, či horšiemu), obviňovanie ženy, nadávky, označovanie za frigidnú alebo hrozby násilím voči žene alebo sebe samému. Opäť platí, že čím komplexnejší je vzájomný vzťah ženy a násilníka, tým zložitejšie je pre ženu priznať si sexuálne násilie, vyhľadať pomoc a uzdraviť sa. 

Znásilnenie v partnerskom vzťahu/manželstve (marrital rape/wife rape)

Znásilnenie v manželstve bývalo definované ako sexuálne násilie bez súhlasu ženy v právne registrovanom manželstve. Neskôr, pod tlakom zmien vo formách partnerského spolužitia sa tento čin rozšíril aj na neoficiálne partnerstvá, v ktorých partneri spolu dlhodobejšie žijú. Partnerské sexuálne násilie sa často neobmedzuje len na znásilnenie, ale vzťahuje sa aj na vykonávanie rôznych sexuálnych praktík, s ktorými jeden z partnerov nesúhlasí. Pri porovnaní žien so skúsenosťami znásilnenia zo strany známeho – nie partnera, bolo sexuálne násilie v partnerskom vzťahu sprevádzané vyššou mierou fyzického násilia (zväzovanie, udieranie, používanie zbrane a pod.) a to až do tej miery, že bolo porovnateľné s fyzickým násilím pri sexuálnych útokoch neznámym páchateľom. Výskumy tiež poukazujú na priamu koreláciu výskytu sexuálneho a iných foriem násilia v partnerskom vzťahu, takmer v polovici prípadov týrania bolo prítomné aj sexuálne násilie. 

Iné formy sexuálneho násilia 

Skupinové znásilnenie (gang rape)

V prípade skupinového znásilnenia ide o násilie vykonané viacerými páchateľmi – v literatúre sa uvádza tri a viac. Skupinové znásilnenie býva súčasťou iniciačných rituálov alebo trestov v niektorých kultúrach a často sa používa aj vo vojnových konfliktoch. Najviac výskumov týkajúcich sa skupinového znásilnenia mimo vojen a kodifikovaných kultúrnych praktík je zdokumentovaných v Spojených štátoch. Podľa amerických výskumov sa skupinové znásilnenia najčastejšie vyskytujú medzi mladými ľuďmi a páchatelia aj obete sú približne rovnakého veku. Ide primárne o skupinovú aktivitu, ktorá je motivovaná príslušnosťou k skupine a vzťahmi medzi mužmi. Slúži na vytváranie a udržiavanie rolí v danej skupine. Tieto boli väčšinou spáchané mužmi v koherentných oficiálnych, či neoficiálnych skupinách (univerzitné bratstvá, športové tímy, delikventné gangy a pod.), ktoré sa vyznačovali podobnými znakmi – minimálne symbolicky vyhraneným mužským prostredím, v ktorom je maskulinita asociovaná s dominanciou a fyzickou silou, nepriateľským postojom voči ženám a obmedzeným chápaním ženskej sexuality, výsledkom ktorej bolo často skupinové znásilnenie ako trest za promiskuitné správanie sa ženy. Prípady skupinového znásilnenia sú navyše špecifické v trestnoprávnej rovine tým, že svedectvo jednej ženy stojí proti viacerým výpovediam páchateľov, čo znižuje šancu na ich odsúdenie.

Znásilnenie mužov

Problém sexuálneho násilia a znásilnenia na mužoch je minimálne popísaným problémom či už v teoretickej rovine, alebo pri poskytovaní služieb, ktoré prakticky neexistujú. Navyše, tento zločin je ešte výraznejšie ovplyvnený mýtmi a stereotypmi o maskulinite. Stále prevláda predstava, že muži nemôžu byť znásilnení, založená na rodovom stereotype o iniciovaní sexu a mužskej kontrole nad sexualitou. Ak aj dôjde k sexuálnemu násiliu na mužoch, vyskytuje sa podľa mýtov len medzi homosexuálmi a vo väzniciach. V skutočnosti sa znásilnenie objavuje medzi homosexuálnymi, ako aj heterosexuálnymi mužmi a podobne ako pri sexuálnom násilí na ženách, sú páchateľmi najmä ľudia, muži z okruhu známych. Ticho, ktoré sprevádza problém mužského znásilnenia, spôsobuje, že len minimum mužov prípady ohlási, vyhľadá pomoc alebo sa zdôverí svojmu okoliu. Muži, ktorí zažili sexuálne násilie, sa často cítia ponížení a zahanbení a trpia výčitkami, že sa nesprávali „dostatočne mužne". Práve narušenie maskulínnej identity býva v literatúre uvádzané ako špecificky mužský problém pri reakcii na traumu spôsobenú sexuálnym násilím. Hoci reakcie mužov a žien na sexuálne násilie sú podobné, pre mužov je typickejšie popieranie a snaha o minimalizáciu skúsenosti. 

Sexuálne násilie páchané prostredníctvom technológií  

V súčasnej dobe sú technológie – fotky, video, sociálne siete, internetové aplikácie – stále častejšie využívané na páchanie sexualizovaného násilia. Ide najmä o nevyžiadané sexuálne odkazy alebo fotky, vytváranie alebo manipulácia fotiek či nahrávok intímneho charakteru bez súhlasu, preposielanie alebo zverejňovanie intímnych záberov, videa alebo iným dôverných informácií, kradnutie takýchto elektronických materiálov a pod. 

Zdroje 
Mapovanie služieb a potrieb žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím (Inštitút pre výskum práce a rodiny 2015; autorky: Zuzana Očenášová, Daniela Košecká, Ivana Klimentová, Veronika Madzinová)
Ako v médiách citlivo informovať o násilí páchanom na ženách (Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation 2011; z originálu, ktorý vydal Odbor pre ženy MA 57 mesta Viedeň, preložila a doplnila Barbora Burajová) 
Sexuální násilí. Proč se nikdo neptá? (In IUSTITIA, o. p. s. 2014; editorky: Ľubica Kobová a Petra Kutálková)