Dokumenty OSN o problematike násila na ženách

Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách

Záverečné vyhlásenie Komisie ECOSOC pre postavenie žien k násiliu na ženách (marec 2013, 57. zasadnutie CWS)

Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách bola schválená Valným zhromaždením OSN 23. decembra 1993 je základným medzinárodným dokumentom na úrovni OSN, zameraným na odstránenie násilia páchaného na ženách. Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách bola prijatá VZ OSN 20.12.1993 (rezolúcia 48/104), hoci nie je právne záväzná, predstavuje medzinárodný konsenzus ohľadom záväzkov vlád v odstraňovaní násilia páchaného na ženách.Išlo o prvé medzinárodné vyhlásenie o tom, že násilie na ženách nie je akceptovateľné, pretože znemožňuje alebo celkom anuluje možnosť žien využívať svoje práva.

Na účely tejto Deklarácie sa za násilie na ženách označuje akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote. Text Deklarácie používa aj pojem ,,domáce násilie“ a ,,násilie vyskytujúce sa v rodine“. Od týchto pojmov Deklarácia odlišuje pojmy ,,násilie vyskytujúce sa v spoločnosti“ a ,,násilie vyskytujúce sa v štáte“.

Význam tejto Deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že po prvý krát oficiálne uznala a definoval problém násilia na ženách ako problém spoločenský, a tým zdôraznila potrebu aktívneho zásahu štátu pri jeho riešení.

Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (Convention on the Elimination of all Forms of Discrimination against Women CEDAW)

Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len ,,Dohovor o odstránení diskriminácie žien“)[2] nadväzuje na Dohovor o politických právach žien[3], na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach[4] 6, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach[5] a na Deklaráciu o odstránení diskriminácie žien[6].

Dohovor o odstránení diskriminácie žien bol prijatý Valným zhromaždením OSN (ďalej len ,,VZ OSN“) v New Yorku dňa 18. 12. 1979 a podpísaný bol na Svetovej konferencii žien v Kodani v roku 1980 51 štátmi, medzi ktorými bola aj bývalá Československá socialistická republika.[7]

Za diskrimináciu žien tento Dohovor podľa čl. 1 považuje akékoľvek robenie rozdielu, vylúčenie alebo obmedzenie vykonané na základe pohlavia, ktorého dôsledkom alebo cieľom je narušiť alebo zrušiť uznanie, požívanie alebo uplatnenie zo strany žien, bez ohľadu na ich rodinný stav, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti.

Čl. 5 Dohovoru požaduje od štátov, aby prijali opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie mužov a žien s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov, zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podriadenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na zaužívaných úlohách mužov a žien.

I keď sa v Dohovore priamo nehovorí o násilí páchanom na ženách, vďaka čl. 5 je možné uskutočniť preventívne opatrenia na odstránenie násilia ako výsledku pretrvávajúcich stereotypných a kultúrnych predsudkov.

Opčný protokol k Dohovoru z roku 1999 zakotvuje aj procedúru individuálnej sťažnosti. Kontrolu nad dodržiavaním Dohovoru vykonáva Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, zložený z 23 expertov/expertiek volených zmluvnými stranami dohovoru a nezávislých vlád štátov, ktorých sú občanmi/občiankami.

Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

(prijatý 22.12.1999, ratifikovaný 22.9.2000, uverejnený v Zb. č. 343/2001 Z.z.)

Z hľadiska implementácie Dohovoru (CEDAW) je považovaný za inštitút garancie  ženských ľudských práv v krajinách, ktoré Opčný protokol prijali, nakoľko umožňuje ženám podávať individuálne sťažnosti na porušovanie ľudských práv žien Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,  ktorý musí tieto sťažnosti prerokovať a riešiť. Zmluvné strany uznávajú príslušnosť Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien prijímať a posudzovať oznámenia od jednotlivcov a skupín za seba alebo iného jednotlivca alebo skupinu o tom, že sa stali obeťami porušenia niektorého z práv ustanovených v citovanom Dohovore.

Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
Všeobecné odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č 5, 6, 13, 15, 17, 19, 23 a 24
Všeobecné odporúčanie č.19 k násiliu na ženách

Správy SR k CEDAWu:

Správa o prerokovaní Druhej, tretej a štvrtej periodickej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien vo Výbore pre odstránenie diskriminácie žien a návrh realizácie odporúčaní obsiahnutých v Záverečných zisteniach Výboru pre odstránenie diskriminácie žien:  SprávaPríloha 1Príloha Stanovisko orgánov verejnej správy a iných organizácií k odporúčaniam obsiahnutým v Záverečných zisteniach CEDAW Výboru


Ďalšie dokumenty súvisiace s právami žien a detí a násilím:

Charta OSN a Všeobecná deklarácia

Charta OSN je primárne zakladajúcou listinou Organizácie spojených národov (ďalej len ,,OSN“), ktorá je najvýznamnejšou medzinárodnou medzivládnou organizáciou univerzálneho charakteru. OSN je nástupkyňou prvej Spoločnosti národov a vznikla oficiálne 24.10.1945 po ratifikácii Charty OSN zakladajúcimi členmi.

I keď neboli na zakladajúcej konferencii OSN kvôli neochote veľmocí prijaté návrhy niektorých štátov na vypracovanie a začlenenie ,,Medzinárodnej listy práv“ priamo do Charty OSN, napriek tomu sa odkaz na ľudské práva dostal aspoň do Preambuly Charty OSN a šiestich článkov.

Za najpodstatnejší v tejto súvislosti je potrebné považovať čl. 1, podľa ktorého sa medzi ciele OSN zaraďuje podporovanie a posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.[1]

Všeobecná deklarácia je prvým medzinárodným inštrumentom všeobecnej povahy, ktorý vyhlasuje ucelený katalóg ľudských práv priznaný každému jednotlivcovi.

Čl. 1 vyhlasuje, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.

Deklarácia OSN o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia právomoci

Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia právomoci, prijatá Rezolúciou Valného zhromaždenia č. 40/34 z 29. novembra 1985, je prejavom všeobecného súhlasu medzinárodného spoločenstva k obnoveniu rovnováhy medzi základnými právami podozrivých a páchateľov s právami a nárokmi obetí.

Deklarácia je založená na filozofii, že obete majú byť adekvátne uznávané a má sa s nimi zaobchádzať s rešpektovaním ich dôstojnosti. Obete majú právo prístupu k súdnym mechanizmom a právo na promptné odškodnenie za utrpenú ujmu a stratu. Taktiež majú právo na poskytnutie primeranej špecializovanej pomoci pri zvládaní emocionálnej traumy a ostatných problémov spôsobených viktimizáciou. 

Prijatie medzinárodného nástroja, nech je akokoľvek dôležitý, je iba prvým krokom k skutočným zlepšeniam v praxi. Musí sa realizovať na medzinárodnej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni. Deklarácia vytyčuje oblasti, v ktorých sú potrebné kroky na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania pre obete; stanovuje základné štandardy, podľa ktorých môžu jurisdikcie zhodnotiť svoje vlastné postupy a určiť, aké zmeny je potrebné zaviesť. Taktiež poskytuje usmernenie pre medzinárodnú spoluprácu a pomoc v tejto oblasti.

Viedenská konferencia

Svetová konferencia OSN o ľudských právach sa konala v júni 1993 vo Viedni, ktorá vo svojej záverečnej deklarácii privítala zjednotenie európskych štátov na základe pluralistickej a parlamentnej demokracie založenej okrem iného na zásadách neodňateľnosti a univerzality ľudských práv.

Z hľadiska problematiky ochrany práv žien sa táto konferencia považuje za málo úspešnú, pretože neposkytla relevantný priestor na diskusiu o fundamentálnych problémoch práv žien.

Najväčším úspechom konferencie bolo zavedenie Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Vysoký komisár uznáva úlohu mimovládnych organizácií pri podpore dodržiavania ľudských práv a môže mu byť prednesená akákoľvek téma týkajúca sa ľudských práv, zahrňujúc osobitnú ochranu práv žien.

Inštitút Zvláštnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách bol zriadený Rezolúciou Komisie pre ľudské práva OSN č. 1994/45 z 4.3.1994 (obnovená Rezolúciou č. 1997/44). Úlohou spravodajkyne je zhromažďovať informácie o násilí na ženách, o jeho príčinách a dôsledkoch, vypracovávať odporúčania a opatrenia na zamedzenie násilia, úzko spolupracovať s ďalšími Special Rapporteurs a inými odborníkmi a pod orgánmi OSN. K jej povinnostiam patrí aj vypracovávanie a podávanie každoročných správ o násilí na ženách Komisii pre ľudské práva, ktoré pripravuje podľa troch všeobecných kategórií násilia definovaných deklaráciou z roku 1993 : násilie v rodine, násilie v spoločenstve a násilie páchané a prehliadané štátom. Úzko spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, vďaka ktorým získava množstvo informácií tak o individuálnych prípadoch násilia ako aj modeloch násilia páchanom na ženách.

Svetová konferencia o ženách v Pekingu

Vývoj riešenia problematiky žien bol kladne ovplyvnený procesom po 4. svetovej konferencii o ženách v Pekingu, ktorá sa konala od 4. – 15. 9. 1995, o čom svedčí vznik a upevnenie pozícií inštitucionálnych mechanizmov pre problematiku rodov.

Výsledkom konferencie bolo schválenie Záverečnej správy, ktorá obsahuje Deklaráciu (známu ako ,,Pekinská deklarácia“) a Platformu pre akciu (známu ako ,,Akčná platforma“).

Cieľom Akčnej platformy je vytvoriť podmienky, v ktorých by všetky ženy mohli naplno využívať svoje ľudské práva. Hoci treba mať na pamäti význam národných a regionálnych špecifík a rôznych historických, kultúrnych a náboženských tradícií, je povinnosťou všetkých štátov – bez ohľadu na ich politický, hospodársky a kultúrny systém – podporovať a chrániť všetky ľudské práva a základné slobody.

Akčná platforma je rozdelená do šiestich kapitol a vymedzuje 12 problematických oblastí, v ktorých sú sústredené prekážky brániace zlepšeniu situácie žien. Platforma definuje strategické ciele a určuje kroky, ktoré by mali byť počas nasledujúcich piatich rokoch realizované vládami, medzinárodným spoločenstvom, mimovládnymi organizáciami a súkromným sektorom tak, aby sa odstránili všetky prekážky obmedzujúce pokrok žien.

V Pekinskej deklarácii je problematike násilia na ženách bola venovaná špeciálne jedna kapitola, ktorá sa zaoberá opatreniami na predchádzanie násiliu páchaného na ženách a na jeho odstránenie ako i skúmaním príčin a následkov násilia páchaného na ženách a možnosťami jeho prevencie.

Rezolúcia VZ OSN o prevencii kriminality a opatreniach trestnej justície na elimináciu násilia voči ženám

Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu je kľúčovým orgánom pre podporu medzinárodného spoločenstva k ďalšej implementácii Deklarácie Valného zhromaždenia OSN z roku 1985 o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia právomoci (Rezolúcia Valného zhromaždenia 40/34, príloha, z 29. novembra 1985). Štáty môžu získať pomoc pre svoju prácu od siete Programu OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, ako aj od Centra pre medzinárodnú prevenciu kriminality, medziregionálnych poradcov OSN a od siete pridružených inštitúcií.

Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu na svojom šiestom zasadaní v apríli a máji 1997 vo Viedni prijala opatrenia na implementáciu Pekinskej Akčnej platformy v rámci svojej pôsobnosti a prijala tiež návrh Rezolúcie o prevencii kriminality a opatreniach trestnej justície na elimináciu násilia voči ženám č. 52/86 z 12. 12. 1997.

Táto rezolúcia, neskôr schválená Hospodárskou a sociálnou radou a Valným zhromaždením OSN, vyzýva členské štáty, aby vykonali revíziu vlastných zákonov a praktík v justičnej a sociálnej sfére, s cieľom zistiť, či je možné modifikovať ich tak, aby lepšie adresovali potreby žien a zabezpečili spravodlivé zaobchádzanie v justičnom systéme.

Rezolúcia obsahuje prílohu pod názvom ,,Modelové stratégie a praktické opatrenia vedúce k eliminácii násilia voči ženám v oblasti prevencie kriminality a justičnej spravodlivosti”, ktoré reflektujú medzinárodný konsenzus o obsiahlom súbore stratégií a opatrení trestnej justície adresujúcich všetky formy násilia voči ženám.

Výhodou Modelových stratégií je, že upozorňujú na veľmi konkrétne opatrenia v oblasti eliminácie násilia, čím sa priblížili k zabezpečeniu de jure a de facto rovnosti medzi ženami a mužmi. Modelové stratégie a praktické opatrenia by sa mali uplatňovať ako smernice a to spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi, s cieľom podporiť ich ďalšiu spravodlivú a účinnú implementáciu.

Rezolúcia OSN o odstránení domáceho násilia voči ženám

Rezolúcia OSN o odstránení domáceho násilia voči ženám č. A/RES/58/147 bola prijatá v decembri 2003.

Táto Rezolúcia úzko nadväzuje a odvoláva sa na CEDAW, Viedenskú a Pekinskú deklaráciu a činnosť Výboru pre postavenie žien (CSW) a Výboru pre ľudské práva. Domáce násilie voči ženám prezentuje v kontexte ochrany základných ľudských práv dievčat a žien. Túto formu násilia vidí ako rodovo podmienenú – dôsledkom nerovnosti sily medzi ženami a mužmi.

Domáce násilie je „násilie, ktoré sa vyskytuje vnútri súkromnej sféry, všeobecne medzi jednotlivcami, ktorí sú pokrvne alebo intímne príbuzní”, pričom je jedným z najrozšírenejších, ale najmenej viditeľných foriem násilia voči ženám. Vyskytuje sa vo všetkých regiónoch po celom svete. Jeho dôsledky postihujú mnohé oblasti života obetí. Domáce násilie môže mať rozličné formy, zahŕňajúc fyzické, psychické a sexuálne násilie. Zvlášť sa poukazuje na sexuálne násilie v manželstve, ktoré je doposiaľ v mnohých krajinách považované za súkromnú záležitosť. Domáce násilie je však (aj) verejnou záležitosťou, preto si vyžaduje od jednotlivých štátov seriózne konanie v záujme ochrany obetí domáceho násilia a prevencie.

Veľký dôraz dáva Rezolúcia na dôležitosť ekonomickej nezávislosti žien ako dôležitého prvku prevencie domáceho násilia, pretože domáce násilie častokrát zahŕňa ekonomickú núdzu a izolovanosť.

Rezolúcia OSN o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia na ženách

Rezolúciu č. A/RES/61/143 z 19.12.2006 vzalo na vedomie aj VZ OSN, ktoré v ten istý deň poukázalo na potrebu zintenzívnenia úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách, ktoré VZ odsudzuje a to bez ohľadu na to, kto sa takéhoto konania dopustil. Či to bol štát, súkromná osoba alebo iní mimovládni aktéri.

VZ v Rezolúcii nabáda štáty, aby eliminovali všetky formy násilia voči ženám prostredníctvom systematických a udržateľných opatrení zahrňujúcich aj ratifikáciu všetkých ľudskoprávnych dohovorov a odstránenie diskriminačných ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti ochrany práv žien.

VZ zároveň vyzýva aj medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo snahy štátov zlepšiť právne postavenie žien a zabezpečiť riadne uplatňovanie princípov rodovej rovnosti v praxi.

Ďalšie súvisiace dokumenty OSN:

  • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach: SR prijala 28. mája 1993 bez výhrad. Taktiež boli ratifikované Opčný protokol – Optional Protocol (1993) a Druhý opčný protokol – Second Optional Protocol (1999) tohto paktu. http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/92503B3BB3DFA22AC12570340029D45A?OpenDocument
  • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach: SR prijala 28. mája 1993 bez výhrad. http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/7162119589F0A272C12570340029964A?OpenDocument
  • Dohovor o právach dieťaťa: SR prijala 28. mája 1993 s dodatkom k Článku 43 (2) prijatým 29. júla 1999. Slovensko neratifikovalo Opčný protokol k dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch – Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on the involvement of children in armed conflict. SR podpísala Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii detskej pornografii – Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on the sale of children, child prostitution and child pornography v novembri 2001. http://www-8.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=528
  • Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu správaniu: SR prijala 28. mája 1993. SR nepodnikla žiadne kroky v súvislosti s Opčným protokolom – Optional Protocol. http://www-8.mensiny.vlada.gov.sk/index.php?ID=528
  • Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, zvlášť so ženami a deťmi – Protocol to Prevent, Suppress and Punish Trafficking in Persons, Especially Women and Children: SR podpísala 15. novembra 2001, ale zatiaľ neratifikovala.



CEDAW Všeobecné odporúčanie č. 19

Viac o CEDAW Všeobecné odporúčanie č. 19 >


Ďakujeme našim partnerom za podporu