Odporúčania Výboru ministrov

V oblasti ochrany ľudských práv je významným orgánom Rady Európy Výbor ministrov (ďalej len ,,VM“), ktorý rozhoduje o odporúčaniach Parlamentného zhromaždenia (ďalej len ,,PZ“). Na jeho pôde bolo prijatých viacero odporúčaní k otázkam práv žien a ich ochrany pred násilím.[1]

Odporúčanie R (85) o násilí v rodine

Odporúčanie o násilí v rodine bolo prijaté 26. 3. 1985. Na rozdiel od Viedenskej a Pekinskej deklarácie, východiskovou platformou ochrany pred násilím v rodine nebola ešte ochrana základných ľudských práv, ale ochrana rodiny ako základnej organizačnej jednotky demokratickej spoločnosti. Odporúčanie pokladá za násilie každý čin ovplyvňujúci život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo vážne narušenie vývinu jej osobnosti.

Pod násilím rodine sa rozumelo predovšetkým násilie voči deťom a ženám. Spôsoby zlepšenia situácie prezentoval tento dokument v troch základných oblastiach. Prvou je prevencia, ktorá má spočívať najmä v zalarmovaní verejnej mienky upozorňovaním na rozsah, závažnosť a špecifiká násilia v rodine, v lepšej pomoci rodinných príslušníkov, profesionálnom školení pomocných profesií, podpore mimovládnych organizácií a administratívnych oddelení s poslaním starať sa o obete násilia v rodine.

Druhú kritickú oblasť videlo odporúčanie v oznamovaní násilných činov odohrávajúcich sa v rodine a tretiu v priamej intervencii štátu.

Odporúčanie R (90)4 o sociálnych opatreniach voči násiliu v rodine

V procese sociálnej pomoci, sociálneho poradenstva a prevencie majú nezastupiteľné miesto sociálni pracovníci a poradcovia, ktorých činnosť v prospech obetí násilia je široko spektrálna. Zvláštnu pozornosť im venuje dokument Rady Európy Odporúčanie č. R (90)2 o sociálnych opatreniach voči násiliu v rodine.

Odporúčanie poukazuje okrem iného na skutočnosť, že v prípadoch, kedy sú sociálni pracovníci konfrontovaní s problémom násilia, je vhodnejšia práca v multidisciplinárnych tímoch spolu so všetkými profesiami. Toto je zvlášť dôležité v súvislosti s otázkou informovania o domácom násilí príslušné inštitúcie. Hoci práca v tíme má aj svoje nevýhody, prípadoch domáceho násilia je absolútnou nevyhnutnosťou. Multidisciplinárna, interprofesijná a interinštitucionálna spolupráca by mala byť pre sociálnych pracovníkov a poradcov špecializujúcich sa na prácu s obeťami domáceho násilia základnou požiadavkou.

Odporúčanie R 1450 (2000) o násilí voči ženám v Európe

Je potrebné pripomenúť, že hlavy štátov a vlád potvrdili v Záverečnej deklarácii prijatej na druhom summite Rady Európy (Štrasburg, 1997) svoje odhodlanie bojovať s násilím na ženách a mladých dievčatách, ako aj so všetkými formami sexuálneho zneužívania.

Odporúčanie z 3. 4. 2000 je určené pre členské štáty a požaduje od nich, aby princípy zakotvené v medzinárodných dokumentoch zapracovali do príslušnej národnej legislatívy, alebo ju prípade potreby v súlade s týmito medzinárodnými dokumentmi doplnili.

Za dôležitý nástroj prevencie a boja proti domácemu násiliu sa v zmysle tohto Odporúčania považuje vytvorenie alebo príprava národných iniciatív pre členov všetkých zainteresovaných profesií, čo by však malo byť ponímané širšie, a mali by sem patriť také profesie, ako sudcovia, prokurátori, pracovníci súdov, policajti, probační pracovníci, väzenská stráž, sociálni pracovníci, psychológovia, psychiatri, lekári a najmä pediatri, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, pracovníci záchrannej služby a pohotovosti, učitelia, pracovníci s mládežou, poradcovia, tlmočníci, členovia krízových štábov, vrátane tých, ktorí pracujú v núdzových ubytovniach, pracovníci verejnej správy a sociálnej poisťovne, pracovníci, ktorí prichádzajú do styku s utečencami, úradníci na imigračnom úrade, kňazi, hendikepovaní, vládni úradníci a prijímatelia rozhodnutí.

Odporúčanie R 1582 (2002) Domáce násilie voči ženám

Odporúčanie bolo prijaté 27. 9. 2002. V Odporúčaní sú uvedené viaceré opatrenia, ktoré je potrebné zaviesť jednak s ohľadom na obete domáceho násilia a aj v súvislosti s prevenciou domáceho násilia.

Tento stručný dokument upozorňuje na skutočnosť, že násilie vnútri rodiny je stále považované za súkromnú záležitosť a vyzýva, aby bolo považované za politický a verejný problém. V jednotlivých bodoch potom opätovne pripomína potrebu podporných centier pre ženy, finančnú podporu mimovládnych organizácii, sociálnu ochranu obetí, tréning zdravotného personálu, prevenčné programy, ako aj špeciálne programy pre páchateľov medzirezortnú spoluprácu atď. Zaujímavé je povzbudenie žien, aby sa učili sebaobranným technikám.

Odporúčanie R (2002)5 o ochrane žien proti násiliu

Toto dôležité odporúčanie bolo prijaté VM 30. 4. 2002. Okrem tradičného apelovania na zmenu legislatívy v členských štátoch Rady Európy v prospech práv žien a ich ochrane pred násilím, dáva toto odporúčanie dôraz na koordinovaný prístup na celoštátnej úrovni.

Na účely tohto odporúčania sa pojem násilie na ženách má chápať ako akýkoľvek skutok rodovo podmieneného násilia, ktoré má za následok alebo pravdepodobne bude mať za následok telesnú, sexuálnu alebo psychickú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane hrozieb takých skutkov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, bez ohľadu na to, či sa vyskytuje vo verejnom alebo súkromnom živote.

Zahrnuje, ale neobmedzuje sa, na nasledujúce:

  • násilie vyskytujúce sa v rodine alebo domácnosti, vrátane, medzi iným, fyzickej a psychickej agresivity, emocionálneho a psychického zneužívania, znásilnenia a sexuálneho zneužívania, incestu, znásilnenia medzi manželmi, pravidelnými alebo príležitostnými partnermi a druhmi a družkami, zločiny spáchané v mene cti, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné tradičné praktiky škodlivé pre ženy, ako sú napríklad nútené sobáše
  • násilie, ktorého sa dopúšťa alebo ktoré pardonuje štát alebo jeho úradníci
  • násilie vyskytujúce sa v širokej verejnosti, vrátane, medzi iným, znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, v inštitúciách alebo inde, obchod so ženami na účely sexuálneho vykorisťovania a ekonomického vykorisťovania a sex turistiky
  • porušovanie ľudských práv žien v situáciách ozbrojeného konfliktu, najmä branie rukojemníkov, nútené presuny, systematické znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútené tehotenstvo a obchod na účely sexuálneho vykorisťovania a ekonomického vykorisťovania

V Odporúčaní sa okrem iného uvádza, že členské štáty by mali uznať, že násilie mužov na ženách je závažným štrukturálnym a spoločenským problémom založeným na nerovných mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi, a preto podporovali aktívnu účasť mužov na opatreniach zameraných na boj s násilím na ženách.

Odporúčanie 1798 (2007) o uznaní princípu rodovej rovnosti v civilnom práve

Výbor pre rovnaké príležitosti pre ženy a mužov, zriadený pri PZ, uskutočnil dve rozsiahle štúdie zamerané na posúdenie právnych systémov členských štátov Rady Európy v súvislosti s diskrimináciou žien v súkromnoprávnych vzťahoch.

Výsledku štúdií potvrdili, že diskriminácia žien je osobitne výrazná najmä v osobnostných právnych vzťahoch a v rodinnom práve, a to rovnako v práve vnútroštátnom ako aj medzinárodnom.

Odporúčanie prijaté 24. 5. 2007 uvádza, že vo vnútroštátnom práve sa diskriminácia prejavuje najmä vo vzťahoch medzi manželmi alebo druhom a družkou (otázky uzavretia manželstva, otázky rozvodu), v právnych vzťahoch výkonu rodičovských práv k maloletým deťom (napríklad možnosť, aby dieťa malo priezvisko po matke). Z pohľadu medzinárodného práva súkromného je diskutabilné napríklad nadviazanie podľa hraničného ukazovateľa na národné právo otca alebo manžela.

PZ považuje úpravu zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“) a podľa Dodatkového protokolu č. 12 za nedostatočnú, a preto v Odporúčaní navrhlo VM vypracovať nový protokol k Dohovoru, v ktorom by bola zvýraznená rodová rovnosť ako jedno zo základných ľudských práv majúcim prednosť pred akýkoľvek ustanovením národného práva alebo medzinárodnej zmluvy.

Odporúčanie 1847 (2008) o boji proti násiliu voči ženám

V Odporúčaní z 3. 10. 2008 PZ poukázalo na to, že napriek prijatým medzinárodným inštrumentom a v súčasnosti dosiahnutému pokroku v oblasti ochrany práv žien, boj proti násiliu na ženách sa musí zintenzívniť. PZ je presvedčené, že prijatie zákonných opatrení zahrňujúcich ochranu obetí, potrestanie páchateľov a prevenciu je nevyhnutné za účelom dosiahnutia minimálnych štandardov vo všetkých členských štátoch.

VM by mal preto v spolupráci s PZ, Výborom miestnych a regionálnych zástupcov a mimovládnych organizácií predložiť návrh rámcového dohovoru o najťažších a najrozšírenejších formách násilia na ženách.

Odporúčanie R 1635 (2008) o boji proti násiliu na ženách

Dňa 3. 10. 2008 prijalo PZ aj Odporúčanie 1635, v ktorom odkazuje na vyššie uvedené Odporúčanie 1847 a v ktorom odkazuje na kampaň proti násiliu na ženách realizovanú Radou Európy v rokoch 2006 až 2008. Táto kampaň po prvý kráť zastrešovala všetky tri politické dimenzie Rady Európy: parlamentnú, vládnu, regionálnu spolu so spolupracujúcou sieťou mimovládnych organizácií.

V Odporúčaní sa PZ vyjadrilo, že podporuje mobilizáciu parlamentov všetkých členských štátov pri implementácii dimenzie tejto kampane. Poukazuje tiež na to, že za dva roky 40 národných parlamentov a 56 kontaktných poslancov uskutočnilo v rámci Európy viac ako 200 aktivít zameraných na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Práve vytvorenie siete kontaktných poslancov pod záštitou PZ predstavuje inovatívnu metódu v tejto problematike.

Odporúčanie R 1838 (2008) o podpore žien v modernej multikulturálnej spoločnosti

Uvedené Odporúčanie bolo prijaté dňa 24. 6. 2008 v súvislosti s 10. výročím vzniku Výboru pre rovnaké príležitosti pre ženy a mužov.

PZ vyslovilo presvedčenie, že Rada Európy musí i naďalej zohrávať priekopnícku úlohu pri podpore rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých členských štátoch. Istý pokrok v Európe v tejto oblasti bol v posledných rokoch dosiahnutý, no stále ostáva viacero nedostatkov v právnej úprave postavenia žien, ktoré je potrebné odstraňovať.

V tejto súvislosti PZ odkázalo na svoje odporúčanie adresované VM, aby bol prijatý osobitný protokol o rovnosti žien a mužov, ktorá by bola formulovaná ako základné ľudské právo.

V oblasti inter-kulturálneho a inter-náboženského dialógu je potrebné naďalej podporovať a zachovávať aspekty rodovej rovnosti.


Ďakujeme našim partnerom za podporu