30. júna 2017

Prečo ženy nebojujú, keď sa im deje sexuálne násilie

Vedci si položili otázku, čo spôsobuje, že sa ženy niekedy nedokážu sexuálnemu násiliu aktívne brániť.

SME, 30. jún 2017,  

Background 1291225 1920

Obete sexuálneho násilia sa okrem sekundárnej viktimizácie (opakovaného a následného ubližovania tými, ktorí by ich mali ochraňovať) nezriedka stretávajú aj s nepochopením okolia, prečo sa nebránili.

Nielen, že na ne často viac či menej priamo dopadá vina za to, čo sa im stalo či už zo strany vyšetrovateľov, lekárov a ďalšieho okolia, ale nezainteresovaní ľudia zvyknú prísť k zdanlivo jednoduchému vysvetleniu – ak teda nechceli sexuálny styk, mali kričať či s útočníkom bojovať.

Už dlhšie sa pritom v odborných kruhoch hovorilo o možnosti, že obete útokov sa môžu dostať do stavu podobnému šoku, kedy je pre ne zrazu náročné v nebezpečnej situácii vhodne zareagovať.

Tieto hypotézy potvrdila aj menšia štúdia švédskych vedcov nedávno uverejnená v časopise Acta Obstetricia et Gynecologica Scandinavica, ktorá prišla na to, že mnohé obete sexuálneho násilia zažívajú dočasnú paralýzu známu pod názvom „tonická nehybnosť“.

Tento stav im bráni počas útoku hýbať sa, brániť sa a kričať, kedy dôjde svalovému napätiu. Vedci sa rozhodli ho preskúmať práve preto, že počas znásilnenia považujeme za „normálne“ využívať aktívny odpor, ukázalo sa však, že ľudia, ktorí sú vystavení extrémnemu ohrozeniu, môžu reagovať presne naopak.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/20571074/preco-zeny-nebojuju-ked-sa-im-deje-sexualne-nasilie.html#ixzz4lVcYJ5Ro