Dáta potvrdili, že násilie na ženách počas koronakrízy výrazne stúplo

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) realizovalo v období od 30. marca do 14. júna 2020 týždenné zisťovania u poskytovateľov služieb pre ženy zažívajúce násilie s cieľom zistiť, koľko klientok vyhľadalo ich služby a koľko z nich potrebovalo krízové ubytovanie. Počet organizácií zapojených do zisťovania sa v jednotlivých týždňoch líšil, pohyboval sa od 15 po 22 poskytovateľov služieb rozmiestnených po celom Slovensku. Celkovo sa v sledovanom období na služby obrátilo 1251 žien, pričom 362 z nich boli nové klientky, teda ženy, ktoré predtým nevyužívali ich služby. Po počiatočnom utlmení využívania služieb ženami zažívajúcimi násilie na začiatku karantény nastal po Veľkej noci nárast, ktorý s výnimkou jedného týždňa pokračoval až do júna. Kým v prvom aprílovom týždni jednu organizáciu kontaktovali v priemere 3 ženy, na začiatku júna to bolo 9 žien.

Nasledujúci graf ukazuje nárast počtu žien, ktoré kontaktovali poskytovateľov služieb počas obdobia zisťovania.

Z krivky grafu je zrejmé, že na začiatku karantény ženy len ťažko hľadali bezpečný spôsob ako vyhľadať pomoc. Už v polovici apríla aj vďaka medializácii problému a organizácií poskytujúcich služby ženám zažívajúcim násilie došlo k postupnému nárastu počtu klientok, ktoré sa na ne obrátili. So zmierňovaním karanténnych opatrení a čoraz väčších možností vyhľadať pomoc počet klientok ďalej stúpal.

Navyše, je možné potvrdiť aj nárast partnerského násilia páchaného na ženách počas karanténneho obdobia. Uvedené počty žien sú výrazne vyššie, ako boli v minulom roku v rovnakom časovom období. Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá funguje v rámci Inštitútu pre výskum práce a rodiny, hlási až dvojnásobný počet žien, ktoré na linku zavolali prvýkrát. Kým v apríli a máji 2019 národná linka evidovala 49 nových klientok, tento rok to bolo 96 za rovnaké časové obdobie.

Zvýšila sa aj intenzita násilia, ktoré ženy zažívali. „V porovnaní s minulým rokom bol viac ako dvojnásobný počet telefonátov, v ktorých ženy opisovali fyzické násilie. Častejšie sa objavovalo aj nebezpečné vyhrážanie a vysoko vzrástli aj počty telefonátov od žien, ktoré zažívajú ohrozenie a násilie po rozchode s partnerom,“ uviedla Mária Víteková, vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie.

Počas uvedených 11 týždňov 173 žien potrebovalo krízové ubytovanie, čo je v priemere 16 žien na týždeň. Poskytovatelia služieb však uviedli, že počas karanténneho obdobia ubytovali len 24 žien a ich 33 detí. Ako uviedla analytička KMC Zuzana Očenášová: „Zo spôsobu zisťovania nie je možné zistiť, koľko z hlásených žien sa informovalo o ubytovaní opakovane, vo viacerých zariadeniach alebo v priebehu niekoľkých týždňov. Ak by sme však aj pracovali s konzervatívnym odhadom pohybujúcim sa okolo počtu 100, ubytovať sa v krízovej situácii podarilo len štvrtine z nich, čo je veľmi nízky počet. Problémy s ubytovaním nastali kvôli karanténnym a hygienickým opatreniam, pre ktoré zariadenia nemohli ženy ubytovať bez 14 dňovej karantény a negatívneho testu na COVID 19. Tie zariadenia, ktoré nemali k dispozícii izby, v ktorých sa mohla realizovať karanténa, preto mohli prijímať nové klientky len veľmi obmedzene a viaceré tak nerobili vôbec.“

V prvých piatich týždňoch 61% ubytovacích zariadení zapojených do zisťovania KMC nemalo kapacity prijať nové klientky a ich deti. Počas ďalších piatich týždňoch pomer tých zariadení, ktorý by bezpečné ubytovanie ženám poskytnúť vedeli, stúpol na 54%.  Skokový nárast v počte poskytovateľov ubytovania, ktorí hlásili voľné kapacity, nastal v druhom júnovom týždni, keď len 21% ubytovacích zariadení by nevedelo prijať nové klientky a ich deti.

„Hoci sa voľné kapacity bezpečného ubytovania postupne zvyšovali, pre obmedzenia poskytovania služieb krízovej intervencie počas karantény väčšinu žien a ich detí zariadenia neboli schopné prijať. Identifikácia problémov a voľba vhodných riešení zaostávala za aktuálnymi potrebami a Slovensko týmto prejavom výnimočnosti koronakrízy rozumelo. Pokiaľ by sme však mali zažiť druhú vlnu ochorenia COVID-19, je potrebné prijať opatrenia umožňujúce dostupnosť služieb krízovej intervencie. Je potrebné podporiť udržateľnosť vytvorených karanténnych miest v špecializovaných zariadeniach a identifikovať možnosti ako zvýšiť ich počet. Obdobne je to s poskytnutím bezplatného testovania pre ženy a ich deti, ktoré na úteku pred násilím nedisponujú prostriedkami na zaplatenie testovanie v súkromných centrách a mnohokrát nie je pre nich možné bez podpory a ochrany navštíviť testovacie centrá. Zariadenia mali tiež problém so zabezpečením ochranných a dezinfekčných prostriedkov,“ uviedla vedúca manažérka KMC Barbora Burajová.

„Bez ohľadu na ohrozenie epidémiou pred nami zostáva úloha zabezpečiť pre čo najvyšší počet žien a ich detí bezpečie bez toho, aby museli utekať zo svojich domovov. Vykázanie násilnej osoby z obydlia a poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia je spravodlivou možnosťou, na realizáciu ktorej máme na Slovensku prijatú legislatívu. Chýba nám však funkčná multiinštitucionálna spolupráca, ktorá by ohrozeným osobám poskytla proaktívnu podporu pri riešení ich situácie,“ zdôraznila vedúca manažérka KMC, právnička Barbora Burajová.