06. novembra 2013

Blog: Prevencia znásilnenia

Jazyk je dôležitý. Slová majú svoju moc, zvlášť vyslovene ľuďmi, čo majú moc nad inými. Žijeme v spoločnosti, kde je občas bežne používať označovať ženu ako “kurva”, “štetka”, “suka” alebo “piča”.

V takom kontexte je ľahké ich nevidieť ako plnohodnotého človeka, čo si zaslúži rovnaký rešpekt.

Komunikujeme. Sexuálne násilie vzniká často tam, kde sa nekomunikuje. Naša neochota hovoriť otvorene a úprimne o sexe dramatický dvíha riziko znásilnenia. Ak sa naučíme vyjadriť jasne svoje túžby, ochotu počúvať toho druheho a hlavne spýtať sa, keď je niečo nejasné – bude sex bezpečnejší pre nás aj pre druhých. 

Súhlas. “Nie” je nie, “možno” je nie. Alkohol, spánok, oblečenie, či aj nahota – to nie je súhlas so sexom. A to platí aj pre okolie – pochybnosť o súhlase jednej strán nie sú dovodom k mlčaniu, ale práve naopak. Stačí sa spýtať, ak ale nedostanete jasnú odpoveď, treba radšej predpokladať, že nejde o obojstranný akt.

Ozvať sa. Pravdepodobne nikdy neuvidíš znásilnenie naživo, aby si mu zabránil. Ale takmer určite budeš svedkom správania a postoje, ktoré degradujú ženy a uľahčujú znásilnenie. Ak ti niekto povie vtip, kde pointa spočíva v zľahčovaní znásilnenia – povedz mu proste, že to nie je vtipné. Niekedy sa bude nutné ozvať aj vo vlastnej rodine, rodové stereotypy sú bohužiaľ vlastne aj mnohým ženám.

Hovoríme so ženami. Nielen o tom, či boli znásilnené, ako to ovplyvnilo ich životy. Ale hlavne o tom, čo spraviť pre to, aby sa samy cítili bezpečnejšie.

Hovoríme s mužmi. Aký je to pocit byť považovaný za potenciálneho násilníka, o fakte že podľa niektorých zdrojov je až 10-20% mužov niekedy v živote sexuálne obťažovaných. Či o tom, či niekedy poznali obeť znásilnenia a ako na to chceli reagovať a reagovali.

Diskriminácia. Rasizmus a homofóbia (netvárme sa, že toto na Slovensku nie je) sú živnou pôdou pre sexuálne násilie.

Čítať celý článok >