Mýty a fakty o sexuálnom násilí

Podľa európskeho prieskumu EUROBAROMETER si skoro polovica ľudí na Slovensku myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný. V prieskume sa pýtali najmä na situácie, kedy je žena provokatívne alebo zvodne oblečená (16% to vnímalo ako ospravedlnenie znásilnenia), bola opitá alebo pod vplyvom drog (14%), dobrovoľne s mužom odišla domov (14%) a nepovedala jasné nie alebo sa fyzicky nebránila (13%). Aj tieto odpovede svedčia o tom, že rôzne mýty spojené so sexuálnym násilím sú u nás stále prítomné.

„Znásilnenie je páchajú cudzí muži“ 

Pod znásilnením si väčšina ľudí predstaví situáciu, v ktorej ide žena po zotmení po opustenom mieste, parku alebo ulici, spoza rohu na ňu zaútočí neznámy muž, najlepšie so zbraňou v ruke a znásilní ju. V skutočnosti väčšinu znásilnení páchajú muži, ktorých žena viac alebo menej poznala. Môže to byť manžel, priateľ, kamarát, sused, spolupracovník, spolužiak, tréner alebo známy. Podľa údajov z USA, dve tretiny znásilnení mladých žien páchajú ich známi.  „Odprevadím ťa domov“ môže teda často znamenať rovnaké nebezpečenstvo ako cesta tmavou ulicou.

„Veď ona to chcela“  

Známy bonmot hovorí: „Ak žena hovorí možno, myslí áno, ak povie vraví nie, myslí možno“. Tento mýtus odmieta základnú definíciu sexuálneho  násilia a to vyjadrenie nesúhlasu a vynútenie si styku nátlakom. Čím viac sa situácia násilia udeje  v normálnom  (rande, pozvanie na byt, párty, znásilnenie vo vzťahu), tým menej má spoločnosť tendenciu pomenovať toto správanie ako sexuálne násilie. Ak žena akceptovala danú situáciu, prípadne súhlasila s erotickými dotykmi, je predsa pravdepodobné, že chcela aj súlož. Právo povedať NIE však platí v ktoromkoľvek okamihu a v akomkoľvek prostredí. NIE ZNAMENÁ NECHCEM POKRAČOVAŤ.

„Dobrým dievčatám sa „to“ nestane“ 

Tento mýtus pokračuje v mýte, že žena si „to“ zaslúžila alebo si o znásilnenie si koledovala svojim oblečením a správaním. Útočí na reputáciu obete a spochybňuje ju.  Sexuálne násilie sa však nedeje len ženám v minisukni alebo „naivkám“, ale môže sa stať ktorejkoľvek žene. Žiadna žena SI NEZASLÚŽI zažiť sexuálne násilie bez ohľadu na to, či a koľko mala sexuálnych partnerov, užíva alkohol alebo drogy alebo sa pohybuje v „zlej“ spoločnosti. Akékoľvek provokatívne oblečenie alebo správanie nie sú pozvaním ani ospravedlním pre neželanú sexuálnu aktivitu a nútenie akejkoľvek osoby k nekonsenzuálnej sexuálnej aktivite je sexuálne násilie, a to bez ohľadu na to, ako sa obeť oblieka alebo správa.

„Zaslúžila si to, lebo riskovala“ 

Do tohto mýtu spadajú presvedčenia, že žena násilníka provokovala, išla k nemu domov, bola pod vplyvom alkoholu, správala sa rizikovo, išla sama v noci tmavou uličkou, stopovala a pod. Skrátka, urobila niečo, čo nemala, riskovala a preto sa jej to stalo. Toto je asi najčastejší mýtus, ktorý je však veľmi zraňujúci, pretože prenáša minimálne časť zodpovednosti na obeť a ospravedlňuje páchateľa. ZA NÁSILIE JE VŠAK VŽDY ZODPOVEDNÝ TEN, KTO HO PÁCHA

„Žena muža provokovala a on sa už nedokázal ovládnuť.“  

Muži rovnako ako ženy dokážu ovládať svoju sexualitu rovnako, ako ovládajú iné telesné potreby ako chuť do jedla alebo spánok. Ovládanie svojich pudov nás odlišuje od zvierat a psychicky zdravý človek musí chápať, kedy prekročuje hranice. NIE ZNAMENÁ NIE.

„Veď sa ani nepokúšala brániť.“ 

Ak sa žena nebránila, nemá na sebe stopy fyzického násilia a pod., zrejme o násilie nešlo. Veľa žien sa však nebráni emocionálneho šoku, lebo sú traumatizované situáciou alebo z obáv, čo sa stane, ak by sa bránili, teda zo strachu o svoj život Americkí experti tvrdia, že obete by mali v kritickej situácii dôverovať svojim inštinktom, ako sa chrániť a predísť najhoršiemu. Nekladenie fyzického odporu sa v žiadnom prípade neznamená súhlas so sexuálnou aktivitou, často je to len snaha o prežitie a minimalizáciu škôd.

„Nebolo to znásilnenie ani sexuálne násilie, lebo nedošlo k súloži.“  

Tento mýtus je úzko spojený s tým, ako chápeme samotný sexuálny akt, ktorý je vnímaný najmä ako súlož. Iné formy sexuálnych aktivít sú považované za „predohru“ a v prípade, že sú vykonávané bez súhlasu, sa len zriedkakedy považujú za sexuálne  násilie zo strany páchateľa. Často ani ženy, aj keď im boli tieto praktiky nepríjemné a nesúhlasili s nimi, ich neidentifikujú ako sexuálne  násilie. Neznamená to však, že nespôsobujú výrazné psychické škody. Okrem toho, Trestný zákon považuje aj iné formy sexuálneho násilia ako súlož za trestné

„Ona si to vymyslela, aby ho potrestala“ 

Jeden z najzraňujúcejších mýtov, kedy žene, ktorá zažila sexuálne  násilie, nechce uveriť niekto blízky alebo ešte horšie predstavitelia inštitúcií, ktoré jej majú pomôcť. Tento mýtus prežíva aj napriek tomu, že miera falošných obvinení pri  sexuálnom násilí nepresahuje výskyt klamlivých podaní pri iných trestných činoch a odhaduje sa na 6 – 10%. Oproti iným skutkom je však miera latencie a neohlasovanie sexuálneho násilia neporovnateľne vyššia.

„Znásilňujú len psychopati“. 

Znásilnenie a sexuálne násilie sú trestné činy, ktoré sú založené na snahe o kontrolu a moc nad inou osobou.  Väčšina páchateľov sexuálneho  násilia sú normálni muži bez akejkoľvek diagnostikovateľnej psychickej poruchy. Jednoducho zneužijú situáciu a moc.


Ďakujeme našim partnerom za podporu