Informácie o sexuálnom násilí pre zdravotnícke profesie

So ženami, ktoré zažili sexuálne násilie, sa najčastejšie stretávajú gynekologičky a gynekológovia. Na Slovensku zatiaľ neexistuje špecializované pracovisko, ktoré by ponúkalo lekársku pomoc obetiam sexuálneho násilia, a preto sa obracajú na svoje lekárky a lekárov alebo na pohotovosť. Bezprostredne po napadnutí vyhľadajú gynekologickú pomoc iba výnimočne, častejšie sa vyšetrenie realizuje na základe žiadosti polície. V tejto časti nájdete dôležité zásady, ktoré treba uplatňovať pri vyšetrení osôb so skúsenosťou násilia.  

Prevencia sekundárnej viktimizácie

Osoba, ktorá zažila násilie, môže byť po útoku v stave zvýšenej citlivosti, spôsobujú to cirkulujúce stresové hormóny. Udalosti sa jej môžu pripomínať s dramatickými detailmi. Citlivé zaobchádzanie zo strany zdravotníckeho personálu pomáha obetiam sexuálneho násilia pri zotavovaní sa z traumy. Naopak, necitlivé zaobchádzanie môže stav obetí zhoršovať. Pre pacientky môže byť po prežitom znásilnení dôležité, aby ich vyšetrila lekárka. 

V záujme prevencie sekundárnej viktimizácie dbajte na nasledujúce zásady:

  • Lekárska starostlivosť o obete znásilnenia by mala predovšetkým navodiť pocit dôvery a bezpečia.
  • Pri kontakte s osobami, ktoré zažili sexuálne násilie, je nevyhnutné starostlivo zvažovať slová a dbať na to, aby ste nijakým spôsobom neprispievali k ich sekundárnej viktimizácii. Odporúča sa voliť jemné a upokojujúce slová a zdržať sa akýchkoľvek kritických komentárov a posudzovania.
  • Hlavná zásada je, aby sa so všetkými obeťami sexuálneho násilia zaobchádzalo s rešpektom voči ich ľudskej dôstojnosti počas celého zdravotného vyšetrenia bez ohľadu na ich sociálny status, náboženstvo, etnicitu, sexuálnu orientáciu, životný štýl, pohlavie, povolanie atď.
  • Pred začatím vyšetrenia venujte čas tomu, aby ste vysvetlili všetky procedúry aj to, prečo sú nevyhnutné. Pacientka má mať možnosť položiť akúkoľvek otázku.
  • Pri samotnom lekárskom vyšetrení treba zaistiť intimitu.
  • Pacientke by malo byť umožnené, aby počas vyšetrenia mala pri sebe podpornú osobu (niekoho z rodiny, priateľku a pod.), pokiaľ si to želá.
  • V priebehu celého vyšetrenia treba pacientku informovať, čo sa bude diať ďalej, kedy a kde sa jej dotknete, ako aj ukázať a vysvetliť používané nástroje a odoberaný materiál. Zároveň by ste mali žiadať pacientkin súhlas s jednotlivými úkonmi a rešpektovať jej rozhodnutie. Pacientka môže odmietnuť celé vyšetrenie alebo niektoré jeho časti. Umožniť pacientke určitú kontrolu nad telesným vyšetrením je dôležité pre jej zotavenie z traumy.
  • Vždy reagujte na pacientkine otázky a obavy neodsudzujúcim, empatickým spôsobom. Hovorte pokojným tónom.
  • Normalizujte emocionálne reakcie ako beznádej, zúfalstvo, popieranie, sebaobviňovanie, hanba, strach, znecitlivenie, zlosť, úzkosť či bezmocnosť, ktoré sa u pacientky môžu v takejto situácii objaviť. Zdôraznite, že ide o normálne reakcie na nenormálnu situáciu a že tieto nepríjemné emočné stavy sa budú s postupujúcim procesom zotavovania zmierňovať.

Gynekologické vyšetrenie obetí znásilnenia

Lekárske vyšetrenie je vhodné realizovať čo najskôr po trestnom čine. Pre zaistenie stôp je ideálne, pokiaľ sa žena pred vyšetrením neprezlečie, neosprchuje, nepoužije intímnu hygienu atď. Pamätajte však na to, že pre ňu môže byť po znásilnení ťažké až nemožné, aby sa správala podľa týchto pokynov.

Ako postupovať pri gynekologickom vyšetrení:

  1. Anamnéza by sa mala odoberať pokiaľ možno bez prítomnosti iných osôb, najmä by nemal byť prítomný niekto z rodiny alebo partner. Zisťujú sa nasledujúce skutočnosti: menštruačný cyklus, posledná menštruácia, či už osoba mala v minulosti pohlavný styk, dátum posledného chceného pohlavného styku, prekonané sexuálne prenosné ochorenia a ich liečba. Vo vzťahu k aktuálnej udalosti sa zisťuje vznik a priebeh trestného činu, vrátane presných časových údajov, a ďalšie údaje, ktoré môžu napomôcť zaistenie biologických stôp. Je nutné zaznamenať, kto o vyšetrenie žiada.
  2. Vlastné vyšetrenie sa odporúča realizovať v prítomnosti ďalšej povolanej osoby (lekárky, zdravotnej sestry). Pozostáva z prehliadky celého tela obete a opisu poranení (aj z lokalít zdanlivo nesúvisiacich so sexuálnym násilím), pričom je vhodné zabezpečiť fotodokumentáciu, ako aj z prehliadky genitálu.
  3. Odbery biologického materiálu sa realizujú v rámci liečebno-preventívnej starostlivosti (STD) a pre forenzné účely. 
  4. Profylaktické a ďalšie opatrenia: prevencia STD, prevencia tetanu, postkoitálna antikoncepcia; aplikácia sedatív (až po odbere vzoriek k toxikologickému vyšetreniu); informovanie o výsledku vyšetrenia a tiež o možných dôsledkoch znásilnenia pre zdravotný stav; odporučenie kontrolných vyšetrení zdravotného stavu po časovom odstupe; informovanie o možnostiach pomoci (bezplatná nonstop linka pre ženy 0800 212 212, linky dôvery, psychologické poradenstvo a pod.).
  5. Lekárska správa, ktorú podpisuje vyšetrujúca lekárka či lekár aj druhý prítomný zdravotník či zdravotníčka.

Citlivosť k ťažkostiam plynúcim zo sexuálnej traumy v detstve

Výskumy odhalili, že ženy so skúsenosťou sexuálneho zneužívania v detstve (CSA) trpia takmer o 30 % častejšie chronickými bolesťami (v porovnaní s kontrol­nou vzorkou), mávajú väčší počet bolestivých oblastí tela, charakter ich bo­les­ti je difúznejší a častejšie sa u nich vyskytuje okrem iného aj chronická bolesť v oblasti panvy (pričom nejde o bolesť cyklického charakteru, ktorá súvisí s menštruáciou) a rôzne gynekologické problémy.

Navyše v dôsledku traumatizácie tela a osobnej intimity má nejedna obeť ťažkosti podrobiť sa akejkoľvek lekárskej procedúre (či ide o ru­tin­né vyšetrenie, liečenie, alebo operáciu), najmä gynekologickej procedúre. Nie je nezvyčajné stretnúť obete, ktoré sú už dávno dospelé, ale eš­te nikdy neboli na gynekologickej prehliadke, alebo ktoré chronicky zanedbávajú pravidelné gynekologické prehliadky. Via­­ceré výskumy preukázali, že ženy s históriou sexuálneho zneužívania v menšej miere vy­hľa­dávajú urgentnú alebo pravidelnú gynekologickú starostlivosťa že v prípade absolvovania gyneko­lo­gic­­kých vyšetrení zažívajú pocity hanby a zraniteľnosti.

Takáto situácia je totiž doslova nabitá  podnetmi, ktoré môžu oživovať spomienky – zahŕňa dotýkanie sa tela a vnikanie doň rôz­­nymi lekárskymi nástrojmi. Navyše lekári a iní zdravotnícki pracov­níci a pracovníčky môžu byť už len preto, že sú v pozícii autority, že disponujú značnou mocou a kon­t­rolou nad pacientkami a pacientmi, pre obete zdrojom úzkosti, strachu a anti­pa­tie. Obete zneužívania ma­jú strach z nahoty, z necitlivého prís­tu­pu alebo zneužitia. Majú obavy, že dôjde k prezradeniu sexuálneho zneužívania, ktoré sa snažia tajiť, ale­bo sa, naopak, obávajú, že ho ľudia, ktorí by im mali poskytnúť odbornú pomoc, napriek zjavným znakom prehliadnu.   

K zmierneniu týchto ťažkostí sa môžete pokúsiť prispieť aj tým, že v čakárni svojej ambulancie ponúknete spolu s inými informačnými letákmi aj základné informácie o sexuálnej traume a jej gynekologických aspektoch. Vyšlete tým zároveň signál, že sa chcete podieľať na detabuizácii problematiky sexuálneho násilia a že v prípade potreby sa vám žena, ktorá zažila násilia, môže so svojimi ťažkosťami zdôveriť.

Zdroje
KOVÁŘ, P. – ČEPICKÝ, P. – DVOŘÁK, V. (2009). Doporučený postup k vyšetřování obětí sexuální agrese při poskytování péče obětem znásilnění a sexuálního zneužívání. Česká gynekologie 74( 4), 309–314.
KARKOŠKOVÁ, S. 2014. Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Veľký Šariš – Kanaš: Ascend.
http://stopznasilneni.ecn.cz/cz/prakticke-rady/pro-gynekologa
WORLD HEALTH ORGANIZATION (2003). Guidelines for medico-legal care for victims of sexual violence. Genewa: World Health Organization.