Informácie o sexuálnom násilí pre médiá

Médiá zohrávajú v prevencii sexuálneho násilia nezastupiteľnú úlohu. Informujú o udalostiach a podieľajú sa na formovaní názorov jednotlivých osôb a verejnej mienky. Preto môžu byť účinným nástrojom na scitlivovanie verejnosti a na propagáciu nulovej tolerancie sexuálneho násilia. Na druhej strane práve médiá necitlivým prezentovaním násilia podporujú jeho výskyt. Novinárky a novinári majú moc zodpovedným informovaním podporovať pochopenie príčin a dôsledkov násilia a znižovať toleranciu spoločnosti voči násiliu. Prečítajte si, čo môžete pre prevenciu sexuálneho násilia urobiť z pozície novinárky a novinára. 

Čo je sexuálne, resp. sexualizované násilie?

Sexuálne násilie je akákoľvek sexuálna aktivita bez súhlasu ženy, resp. druhej strany vrátane sexuálneho výsmechu a vtipov, dotieravého zízania a obzerania si, nevítaných poznámok, exhibicionizmu, obťažujúcich telefonátov, nežiaducich sexuálnych ponúk, vynúteného pozerania pornografie alebo vynútenej účasti na pornografii, nežiaducich dotykov, nanúteného sexu, znásilnenia, incestu, vynucovania sexuálnych praktík, ktoré žena vníma ako bolestivé alebo degradujúce, nanútených tehotenstiev, obchodu so ženami a zneužívania sexuálnym priemyslom. (Final Report of Activities of the Group of Specialists for Combating Violence Against Women, EG-S-VL (97) 1, Rada Európy, 1997)

Za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho pácha. Sexualizované násilie sa môže stať kedykoľvek a komukoľvek, bez ohľadu na pohlavie, vek alebo postavenie. Napriek tomu sú vo veľkej väčšine jeho obeťami ženy a páchateľmi muži.

Aj Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor, 2011) zdôrazňuje v definícii sexuálneho násilia, že to je každý skutok sexuálnej povahy, na ktorý nebol daný súhlas.Dohovor nekonkretizuje, či má byť súhlas daný výslovne alebo iným spôsobom, z ktorého možno usudzovať na skutočnú vôľu obete. Preto „účasť na vaginálnom, análnom alebo orálnom preniknutí sexuálneho charakteru akoukoľvek časťou tela alebo akýmkoľvek predmetom do tela inej osoby bez jej súhlasu, účasť na iných činnostiach sexuálnej povahy bez súhlasu alebo prinútenie inej osoby zapojiť sa do činov sexuálneho charakteru s treťou osobou bez súhlasu danej osoby“, ak nie je podložené momentom slobodného súhlasu, je sexuálnym násilím. Či súhlas daný bol, alebo nebol, sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti. Posúdenie musí zohľadniť všetky rozličné reakcie obete na sexuálne násilie a znásilnenie a nesmie byť založené na predpokladoch o typickom konaní obete, napríklad, že obeť sexuálneho násilia kladie odpor, bráni sa a pod. V žiadnom prípade nesmie byť ovplyvnené rodovými stereotypmi a mýtmi o ženskej a mužskej sexualite. Rodovo stereotypný je okrem iného predpoklad, že mužská sexualita je „prirodzene“ dominantná a aktívna, ženská zasa submisívna či pasívna.

V najširšom zmysle slova sú násilím všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy: 

  • verbálne (dvojzmyselné narážky, vtipy so sexuálnym podtónom...),
  • neverbálne (pohvizdovanie, cmukanie, gestá, rozposielanie emailov so sexuálnym obsahom...)    
  • fyzické (nežiaduce dotyky, potľapkávanie, nútenie do sexuálnych praktík, znásilnenie...). 

Úmyslom a/alebo dôsledkom tohto typu násilia je alebo môže byť narušenie dôstojnosti žien a dievčat, resp. osôb, ktoré sú jeho terčom, poníženie, narušenie psychickej alebo telesnej integrity, najmä vytváraním zastrašujúceho, ponižujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia. Závažnosť negatívneho dosahu sexuálneho násilia závisí od povahy prejavov a aktivít, ako aj od možností podpory a pomoci pre jeho obete.

Najmä v odbornej literatúre sa často používa pojem sexualizované násilie, ktorý kladie dôraz na skutočnosť, že v prípade takéhoto konania nejde o sex, ale o zneužitie moci, kontrolu a agresiu. Sexualita sa tu stáva len nástrojom na zneužívanie moci. Cieľom sexualizovaného násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale prejavenie prevahy a/alebo dosiahnutie kontroly. Páchateľ koná bez ohľadu na vôľu ženy alebo dievčaťa, resp. muža alebo chlapca a využíva svoje postavenie na to, aby uplatnil svoju moc a kontrolu prostredníctvom sexuálnych prejavov a aktivít.

Vedie sa tiež diskusia o rôznom pomenovávaní osoby, ktorá sexuálne násilie zažila. Termín obeť môže byť síce zaužívaný a zrozumiteľný najmä v dôsledku legislatívneho ukotvenia, na druhej strane práve právny diskurz chápe sexuálne násilie často veľmi obmedzene. Navyše označenie obeť konotuje pasivitu a podriadenosť, čo sa nemusí vzťahovať len na samotný násilný akt, ale aj na budúce spracovávanie traumatického zážitku. Z tohto dôvodu sa používajú aj rôzne opisné termíny ako osoba so skúsenosťou sexuálneho násilia, osoba, ktorá zažila znásilnenie, osoba, na ktorej bolo páchané sexuálne násilie a pod. Pojem žena so skúsenosťou sexuálneho násilia neredukuje identitu ženy na jednu negatívnu skúsenosť, ale poukazuje aj na silu a vnútorné zdroje, ktoré žene pomohli situáciu prežiť a zvládnuť.

Z hľadiska vzťahu obete k páchateľovi sa rozlišuje sexuálne násilie, ktorého sa dopúšťa cudzí človek a sexuálne násilie, kde páchateľom je osoba známa alebo blízka. Väčšina sexuálnych útokov je spáchaná niekým známym. Páchateľom môže byť partner, spolužiak, kolega, nadriadený, sused, priateľ niekoho blízkeho alebo známeho a pod.

Z hľadiska času môže ísť o jednorazovú udalosť alebo o opakované konanie (napr. sexuálne zneužívanie detí/neplnoletých osôb, sexuálne obťažovanie na pracovisku, používanie moderných technológií a online interakcií na obťažujúce, nevyžiadané alebo nekonsenzuálne sexuálne interakcie, nútenie k prostitúcii), resp. o opakovanú skúsenosť (reviktimizáciu zo strany rôznych páchateľov). 

Na prekonanie vôle napadnutej osoby nie je vždy použitá hrubá fyzická sila. Páchatelia neraz využívajú citový nátlak alebo psychickú manipuláciu, aby ju donútili k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite. Môžu používať aj vyhrážanie sa ublížením priamo osobe, ktorá je terčom útoku, či jej rodine alebo iné taktiky zastrašovania.

Právna situácia na Slovensku

Zákony SR zakazujú rôzne podoby sexualizovaného násilia. Konanie, ktoré napĺňa jednu zo skutkových podstát trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, je trestné. Tieto trestné činy sú tzv. oficiálnymi deliktmi.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné ich stíhať z úradnej povinnosti, a to aj bez súhlasu obete. Trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti podľa Trestného zákona sú: znásilnenie (§ 199 TZ), sexuálne násilie (§ 200 TZ), sexuálne zneužívanie (§ 201 až 202 TZ). Podľa tohto zákona možno znásilnenie spáchať iba na žene a páchateľom môže byť len muž, ktorý ju prostredníctvom násilia alebo jeho bezprostrednou hrozbou donúti k súloži. Za znásilnenie sa považuje aj súlož vykonaná v situácii, ak bola žena bezbranná. Ak použitím násilia, jeho hrozbou alebo zneužitím bezbrannosti, niekto na inej osobe vykoná iné sexuálne praktiky ako súlož, spácha trestný čin sexuálneho násilia.

Zákon osobitne chráni pred sexualizovaným násilím deti. Bez ohľadu na okolnosti je každá súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia dieťaťa mladšieho ako 15 rokov zakázaným a trestným konaním podľa § 201 Trestného zákona. S ohľadom na zraniteľnosť detí a moderné komunikačné technológie Trestný zákon zakazuje a postihuje aj nadviazanie kontaktu s dieťaťom za účelom jeho sexuálneho zneužitia alebo výroby detskej pornografie prostredníctvom elektronickej komunikácie, teda napríklad mailom alebo chatom. V záujme ochrany spoločnosti pred detskou pornografiou a ochranou detí pred zneužívaním na detskú pornografiu, a to nielen detí žijúcich na Slovensku, je podľa § 201b Trestného zákona trestným činom aj používanie detskej pornografie alebo sprostredkovanie detskej pornografie. Právny poriadok SR priznáva tínedžerom starším ako 15 rokov kompetenciu slobodne sa rozhodnúť o svojom sexuálnom živote. Ale aj tu je legislatíva obzvlášť obozretná s ohľadom na určité situácie. Preto podľa § 202 sa páchateľ dopustí sexuálneho zneužitia aj maloletej osoby staršej ako 15 rokov, ak mu bola zverená do starostlivosti alebo pod jeho dozor, alebo je odkázanou osobou vo vzťahu k nemu. Ide o situácie, v ktorých sa dá predpokladať, že slobodná vôľa mladého človeka je vopred obmedzená, pretože je v závislom a podriadenom postavení. Z rovnakého dôvodu je sexuálnym násilím aj konanie osoby, ktorá zneužije svoje postavenie vyplývajúce z dôvery, autority alebo vplyvu, môže ísť napr.  o pedagóga alebo trénerku. V neposlednom rade sú sexuálnym zneužívaním aj sexualizované činy na mladistvom staršom ako 15 rokov v tých prípadoch, ak ide o detskú prostitúciu.  

Jednou zo zakázaných podôbsexualizovaného násilia je aj sexuálne obťažovanie. V oblasti pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní je zakázané zákonom č. 365/2004 Z. z. Je to tzv. Antidiskriminačný zákon, podľa ktorého ide o formu diskriminácie z dôvodu pohlavia a/alebo rodu.

Na Slovensku zatiaľ neexistujú dostatočné špecifické opatrenia a služby na zlepšenie postavenia obete trestných činov sexualizovaného násilia. Medzi odporúčané opatrenia patria: právo na osobu, ktorej žena dôveruje, pri každom výsluchu; ohľaduplný výsluch; rodovo vyvážené zloženie trestného senátu súdu (v senáte musí zasadať aspoň jedna žena); nárok na psychologické, sociálne, právne poradenstvo a na informácie o inštitúciách poskytujúcich pomoc. Osoby, ktoré zažili sexuálne násilie, alebo ich blízki či svedkovia násilia sa môžu obrátiť na bezpečnú a dôvernú bezplatnú nonstoplinku 0800 212 212. 

Čo môžete urobiť pre prevenciu sexuálneho násilia z pozície novinárky a novinára

  • Upozornite na to, že prejavy sexualizovaného násilia – od sexuálneho obťažovania až po znásilnenie a sexuálne zneužitie – nie sú formy sexuality, ale násilie. Tento aspekt ešte zvýrazňuje použitie pojmu sexualizované násilie, po ktorom často siaha najmä odborná literatúra, pretože kladie dôraz na skutočnosť, že v prípade takéhoto konania nejde o sex, ale o zneužitie moci, kontrolu a agresiu. Sexualita sa tu stáva len nástrojom na zneužívanie moci.
  • Slová ako „sliediť“, „psychopat“, „prepadnúť“, „maniak“ alebo ilustračné zábery opustených či tmavých miest používajte len vtedy, ak to zodpovedá skutočnosti. V opačnom prípade – i nechtiac – podporujete mýty a stereotypné predstavy.
  • Opisujte prejavy sexuálneho násilia pravdivo, v kontexte ich následkov. Sexuálne obťažovanie nie je „flirt“ ani „harašenie“. Pojmy ako „sexuálny výtržník“ či „sexuálne hry“ bagatelizujú znásilnenie alebo sexuálne zneužívanie. Slová voľte opatrne.
  • Osobám, ktoré zažili sexualizované násilie, v žiadnom prípade nepripisujte vinu alebo spoluzodpovednosť za násilie.
  • Miesto, na ktorom sa žena alebo dievča nachádza, jej vzhľad, oblečenie či stav v žiadnom prípade nie sú príčinou toho, že zažila sexuálne násilie.
  • Zdôraznite výlučnú zodpovednosť páchateľa za sexuálne násilie. O tom, či k obťažovaniu, znásilneniu alebo k zneužitiu dôjde, rozhoduje len ten, kto sa ho dopúšťa.
  • Pri ilustračných záberoch dbajte na to, aby ste nepodporovali mýty a stereotypné predstavy.
  • Obrázky znázorňujúce ženu meravú od strachu alebo dieťa zvierajúce plyšového medvedíka, podporujú predstavy o pasivite obetí. Opisy oblečenia alebo vzhľadu umocňujú predsudky, že ženy a dievčatá zažívajúce sexuálne sú pekné či vyzývavé a správajú sa provokatívne.
  • Informujte o vážnych následkoch sexuálneho násilia – psychickej traumatizácii a zraneniach. Súčasne poukážte aj na možnosti zvládania týchto následkov. Upozorňujte na to, že všetky protirečivé pocity či prípadné „nenormálne“ prejavy osoby, ktorá prežila sexuálne násilie, ako aj jej blízkych, sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.
  • Informujte o možnostiach pomoci.
  • Reflektujte vlastné mylné presvedčenia o sexuálnom násilí. Zoznámte sa s faktami, aby ste mohli kompetentne informovať o tomto závažnom a citlivom probléme. Pri každej príležitosti problematizujte stereotypné predstavy o ženskej a mužskej role, teda o „pasívnej“ žene a „dobývajúcom“ mužovi.
  • Získajte viac informácií o osobitostiach tohto typu násilia na tejto webovej stránke, okrem iného v časti Základné informácie.
Zdroje 
Ako v médiách citlivo informovať o násilí páchanom na ženách (Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation 2011; z originálu, ktorý vydal Odbor pre ženy MA 57 mesta Viedeň, preložila a doplnila Barbora Burajová) 
Mapovanie služieb a potrieb žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím (Inštitút pre výskum práce a rodiny 2015; autorky: Zuzana Očenášová, Daniela Košecká, Ivana Klimentová, Veronika Madzinová)

Ďakujeme našim partnerom za podporu